Paríž 6. januára (TASR) - Francúzsky spisovateľ Victor Hugo, ktorého slávne dielo Bedári si na budúci mesiac pripomenie 200. výročie svojho vzniku, bol podľa francúzskej tlače jedným z prvých zástancov eura v dejinách.
Týždenník Journal du Dimanche pri príležitosti zavedenia novej spoločnej meny v 12 európskych krajinách priniesol stať z roku 1855, v ktorej Hugo zapálene vyzýva na vznik "Spojených štátov európskych" a "kontinentálnej meny, ktorá by platila v celej Európe a bola by výsledkom činnosti 200 miliónov ľudí."
"Táto jediná mena by nahradila a zrušila všetky absurdné rozdielnosti peňazí, ktoré dnes vo svete existujú, aj so všetkými tými kráľovskými portrétmi - symbolmi chudoby a biedy," prednášal plamenne svoje vízie Victor Hugo v polovici 19. storočia, keď Európa ešte ani nechyrovala o zjednotení či spoločnej mene.
Oslavy dvojstoročnice veľkého Huga, ktorý je pre Francúzov to, čo Shakespeare pre Angličanov či Goethe pre Nemcov, sa vo Francúzsku začali už dnes a vyvrcholia 26. februára, v deň jeho narodenín.
Francúzsky frank bude vtedy už definitívne stiahnutý z obehu a po 600 rokoch svojej existencie navždy zapadne do prachu dejín.
Francúzski školáci, vracajúci sa v pondelok opäť do školy, pri príležitosti okrúhleho výročia dostanú na čítanie texty s úryvkami jedného z Hugových početných diel.
Victor Hugo zomrel v Paríži 22. mája 1885. Mal veľký štátny pohreb, na ktorom sa zúčastnili dva milióny ľudí.
