Slovenská Miss Universe sa volila vo štvrtok večer. S riaditeľkou súťaže Silviou Lakatošovou sme sa však kvôli uzávierke Víkendu stretli v čase, keď prípravy na súťaž iba vrcholili. Keďže Silvia je sama niekoľkonásobnou miss, poprosili sme ju, či by k spomienkam nezapózovala na tróne. Dozvedeli sme sa však, že to nepôjde. Žiaden trón totiž nemajú. Moderná krásavica je dynamická a slávu si užíva postojačky. Súhlasila aspoň, že prinesie korunku, ale rázne odmietla dať si ju na hlavu. Vraj, nikdy viac!

Prečo ste sa tak vehementne bránili korunke? Vyzeralo to, akoby ste sa dištancovali od minulosti.

Ale vôbec nie. Jednoducho, už na to nemám vek, aby som si dávala korunky na hlavu.

Koľkokrát ste vlastne boli kráľovnou krásy?

Doma mám tri korunky. Za Miss Bratislava, Miss Slovensko, tam som bola vicemiss, a Miss Československo.

O titul miss ste ešte bojovali na svetovom finále na Filipínach a na gala večere Miss desaťročia, kde súťažilo deväť českých a slovenských kráľovien krásy.

To bol show program. Upútavka na desiaty, jubilejný ročník, preto tam účinkovali všetky dovtedajšie Miss Československa a korunku nakoniec získala moderátorka večera Lucka Bílá.

Program mal rekordnú sledovanosť, veľmi dlho nebola prekonaná. Myslíte si, že ešte aj dnes môže gala večer o voľbe miss tak zaujať?

Miss desaťročia mala dokonca taký divácky úspech, že Nova sa ju rozhodla odvysielať ešte raz, a to rovno na Silvestra, čo vôbec nebýva zvykom. Podľa mňa ju sledovalo toľko ľudí aj preto, že boli zvedaví, ako sa dievčatá za ten čas zmenili. No myslím si, že ak má večer voľby miss dobré promo a program je zaujímavo dramaturgicky vystavaný, diváci si ho radi pozrú aj dnes.

Aké to bolo, keď sa zrazu ocitlo pokope deväť najkrajších žien Československa? Bola rivalita, ktorá bude z najkrajších tá najkrajšia, ešte väčšia? To, že korunku napokon nezíska ani jedna, ale dostane ju Bílá, ste predsa nevedeli.

Žiadne napätie, lebo v podstate o nič nešlo, iba o zábavu. Mnohé z miss už boli maminy alebo vydaté, máloktorá sa ešte venovala modelingu. Pre mňa bolo zaujímavé spoznať tie kočky, lebo niektoré dievčatá som videla prvý raz v živote.

Ako ste prežívali, keď vám založili prvú korunku?

Miss Bratislava som absolvovala dosť hekticky. Vtedy som totiž pracovala v Miláne a do súťaže poslala moje fotky mama. To, že som postúpila, mi zavolala do Talianska, o tri dni vraj mám stretnutie pred finále. Práve vtedy som však dostala výbornú robotu, poprosila som ju teda, aby dohodla s organizátormi, že prídem až na posledný večer. No a vyhrala som. Hneď na druhý deň som však musela odcestovať späť do Milána, kde titul miss vôbec nič neznamenal. Svet modelingu je úplne o niečom inom. Takže som si to ani poriadne neuvedomila.

Súťaž Miss Slovensko ste si užili viac?

Bolo to podobné, tiež som sa ponáhľala späť do Talianska.

Neboli ste sklamaná, že ste skončili druhá?

Vôbec nie. Pre mňa bola misska zábava spojená s návštevou domova. Tešila som sa, že sa aspoň na pár dní dostanem na Slovensko, za rodičmi do Svätého Jura. Inak som titulu neprikladala veľký význam, lebo práve vtedy sa mi začalo dariť v modelingu. Po viac ako pol roku smutného života v Miláne, keď som nemala veľa práce, prišli zrazu zaujímavé zákazky ako prehliadka pre Versaceho, fotenie kalendárov... A to bola vtedy pre mňa priorita, dokázať niečo ako modelka.

Napriek tomu ste o miss súťažili aj do tretice a stali sa poslednou federálnou kráľovnou krásy.

A pritom som tam takmer nešla. Pred finále bol týždenný zraz v Karlových Varoch. Zatelefonovala som otcovi, že tam neprídem, lebo mám fakt dobrú prácu a ako Slovenka aj tak v Čechách nemám šancu vyhrať. No on mi vtedy povedal - vždy som ťa učil, že keď niečo začneš, tak to dokonči, je jedno s akým koncom. Zobrala som si to k srdcu a priletela. Mala som kvôli tomu v milánskej agentúre zle, lebo v tom čase som mala mať 'show room' u Versaceho. Musela som si za seba nájsť náhradu, no aj tak boli trochu nahnevaní, lebo to sa nerobí.

Ivanu Christovú v Čechách vypískali. Vy ste sa nestretli s nevraživosťou, že korunka opäť skončila na Slovensku?

Mala som z toho, naopak, veľmi dobrý pocit. Dodnes dostávam listy z Čiech a keď som sa z Varov vrátila domov, privítanie bolo geniálne. To som v živote nezažila, lebo národ moje víťazstvo naozaj trochu bral tak, že Slovensko porazilo Čechov. Ale potom som zase išla do Talianska a z eufórie sa rýchlo vrátila do normálu.

Skutočne pre modelingovú agentúru vôbec nie je zaujímavé, že má v "stajni" niekoľkonásobnú miss?

Vôbec. Naopak, napokon som kvôli tomu musela odísť, lebo som mala povinnosť odletieť na Miss Universe. Ale neľutujem, lebo táto skúsenosť úplne zvrátila môj život a nakopla ma, aby som sa venovala tomu, čo robím dodnes.

Čo je to vlastne "show room", ktorú ste obetovali kvôli miss?

Show rooms nie sú autorské prehliadky, ktorých sa zúčastňuje aj návrhár. Sú tam len jeho obchodní zástupcovia. Zídu sa s klientmi vo Versaceho sídle, vyberajú si modely na sezónu, ktoré predvádzajú vybrané modelky, a uzatvárajú kontrakty.

Dostali ste od Versaceho potom ďalšiu šancu?

Už nie, lebo som z Talianska odišla. Bola to trocha škoda, lebo práve vtedy sa môj život prevážil na dobrú stranu. Lebo, ak ste raz robili pre Versaceho, v momente je o vás záujem. No a ja som práve vtedy, keď tá šanca prišla, skončila.

Naozaj neľutujete?

Absolútne. Možno som sa vydala ťažšou cestou, ale zase, čo nejde v živote jednoducho, to posilní. Ja som spokojná.

Kde máte uložené korunky?

Mama ich má niekde schované. Ešte donedávna mala v mojej detskej izbe celú výstavku mojich fotografií. Pred časom som ju však poprosila - mami, preboha, daj to už dole!

Ani potajme nemáte chuť niekedy si ich založiť a zaspomínať, aké to bolo fajn?

Naozaj nie. Dnes sa skôr teším z modelov a topánok pre dievčatá, z cien, ktoré dostanú, alebo z toho, že s módnym návrhárom Josefom Klírom vymýšľame plavky. Korunka ma už neberie.

V Čechách sú missiek plné časopisy. Jedna si dala implantovať silikóny, druhá prebrala partnera Lucii Bílej, tretia rozbila manželstvo tesne pred narodením dieťaťa a ešte aj nafotila porno fotky... O našich misskách mi nič podobného nenapadá. Slovenské krásavice menej hnevajú?

Asi áno. Cítim to tak, že miss by mala byť nedotknuteľná, nežná, nevinná, ako bola napríklad Ivana Christová. Ani s Miss Universe sa v živote nespájal žiaden škandál. Naopak, cestujú po svete a venujú sa charite. V takomto duchu sa slovenskú súťaž snažím držať aj ja.

Po tom by zrejme túžil aj prezident českej súťaže Miloš Zapletal, no dievčatá mu, naopak, pridávajú vrásky. Naozaj ste nikdy nemali so žiadnou problém? Neobjavil sa "Mikla" v tele krásky, živel, ktorý sa potrebuje vybúriť?

Je to asi aj o tom, ako sa s dievčatami celkovo pracuje. Na semifinálovom kole vyberieme pätnásť dievčat, s nimi ideme na sústredenie, kde je psychológ, a o každej vypracuje osobnostný profil. Za sedem dní sa už každá prejaví. Stalo sa nám, že sme mali nádhernú kočku, ale bolo jasné, že s ňou budú problémy, preto sa do finále nakoniec nedostala. Miss musí byť nielen krásna, ale aj osobnosť a profesionál, aby sa s ňou dalo pracovať. A ona v sebe disciplínu nemala.

U nás stále platí predsudok, že ak sa dievča po vysokej škole nevydá, ľahko zostane na ocot. Hrozí to aj kráľovnej krásy? Mama vám nepripomína, že vlastne už má doma starú dievku?

Tak, ja som skončila výšku len pred dvoma rokmi. (Smiech). Mama mi nedohovára. Už s tým prestala a vôbec to nerieši, ale ja sama cítim, že dozrel správny čas založiť si rodinu. Som na to pripravená. Po finále miss bude mojou prioritou konečne pracovať aj na osobnom živote.

Nemáte strach zo starnutia?

Mne sa, naopak, páčia zrelé ženy. Mám veľa kamarátok po štyridsiatke, ktoré sú nádherné práve tým, že sú staršie. Samozrejme, osemnásť-, devätnásťročné baby sú nádherné, ale chýba im vyspelosť a nadhľad. Takže, starnutie zatiaľ skôr vítam. Naopak sa teším, že 'naj' roky ešte len prídu, práve v súvislosti so založením rodiny.

V showbiznise a modelingu je však dôležité byť mladá, preto veľa známych žien má zo starnutia až panický strach a za každú cenu sa snažia zostať čo najmladšie.

Verím tomu, ale myslím si, že akonáhle máte podporu v partnerovi, cítite, že mu to nevadí a starnete spolu, tak je to o.k. Ale ktovie, možno aj mňa, keď budem mať päťdesiat, chytí nejaký ošiaľ.

Ako sa darí starnúť vašej mame? Hovorí sa - aká matka, taká Katka.

Je absolútne v pohode. Od nového roku je síce už na dôchodku, ale vôbec si to neberie. Dlho som hovorila, že má päťdesiatdva, hoci už má vyše päťdesiatšesť, lebo mi to vôbec nedošlo. Je skvelá, vitálna, mám pocit, že je stále rovnaká. A tak isto ocino.

Ako miss ste sa hlásili k Lúčnici, kde ste niekoľko rokov tancovali. Stále ste v kontakte?

Jasné, aj pán Nosáľ bol u nás dvakrát v porote. Je veľmi milý, vždy keď ma zbadá, pritúli si ma.

Čo na to povedal, že má v kroji kráľovnú krásy?

Keď som sa stala miss, už som v Lúčnici netancovala, lebo som žila v Miláne. Keď som za ním prvý raz prišla, že by som rada na tri mesiace do Talianska, či ma uvoľní, povedal - no, dobre, ale ty sa už nevrátiš. Po troch mesiacoch som do Bratislavy prišla akurát na Vianoce. V Lúčnici sú vtedy vianočné večierky, na ktoré sa všetky decká ohromne tešia. Prišla som tam a keď ma zbadal, nemusela som ani nič hovoriť, sám mi povedal - ja viem... A mal pravdu, naozaj som sa už nevrátila.

Ešte by ste dokázali zacifrovať?

To sa nedá zabudnúť. Aj teraz je jedno z dievčat tanečnica a ja som sa hneď pridala - poď, zatancujeme si záverečnú zo Zemplína.

O skúsenostiach z miss ste napísali knižku. Ako sa na ňu dívate s odstupom času?

Zhodou okolností sa mi nedávno, pri upratovaní, dostala do ruky. Povedala som si, fajn, bola to jedna etapa života a tým, že som ju dala na papier, spomienky zostali. Začítala som sa do úryvkov z listov, ktoré som písala domov a uvedomila si, že je skvelé, že to mám.

V čom ste sa najviac zmenili a čo zostalo z čias, keď ste nosili korunku kráľovnej krásy?

Určite zostalo to veselé vo mne. No mám väčší pocit zodpovednosti. Kedysi som ho mala len za seba, teraz už aj za iných. Neexistuje, že je v agentúre problém a nič sa nedá robiť. Musím ho vyriešiť.

Čo je príjemnejšie? Byť krásnou obletovanou misskou, ktorá má všetko pred sebou, alebo ženou, ktorá má naopak celú súťaž pod palcom, no adekvátne povinností?

Pre mňa určite to druhé. Viem, že keby som vtedy zostala v Miláne robiť v modelku, nenapĺňalo by ma to.