Pred dvoma rokmi sa Lučenčanka Katarína Tomeková rozhodla opustiť Slovensko a nájsť si prácu v Čechách. Zamestnala sa ako vychovávateľka v detskom domove v Prahe. Srdcovou záležitosťou sú pre ňu práve deti, ktoré sa chystajú na odchod z domovov. Hovorí, že situácia v Čechách je v tomto smere skoro rovnaká ako na Slovensku. Aj tu sa deti z domovov začleňujú do života veľmi ťažko. Preto sa Katka s priateľom pred časom pustili do budovania občianskeho združenia Deti nášho sveta. Združenie pre ne vydáva časopis Everwood a ešte v tomto roku plánujú vydať knihu o ich osudoch. Tvoria ju autentické výpovede detí z domovov, ktoré v živote uspeli i zlyhali.

"Zámerne sme do knihy vyberali príbehy mladých s rozdielnymi osudmi. Všetci mali v začiatkoch problémy, ale každý sa s nimi vysporiadal inak," hovorí Katka.

K pozitívnym patrí príbeh jej priateľa. Vyrástol v domove a napriek tomu, že jeho nástup do života nebol bez problémov, uchytil sa veľmi dobre. Robí vychovávateľa v detskom domove a s Katkou rozbehol spomenuté občianske združenie.

Príbeh iného mladého muža je menej inšpirujúci. Hoci je z domova preč už sedem rokov, nedokáže sa postaviť na vlastné nohy. Volajú ho cestovateľ. Cestuje po celých Čechách a prespáva u známych. Navyše si začal vymýšľať dojímavé historky, čím od ľudí láka peniaze na dobročinnosť.

Prv než Katka Tomeková začala pracovať vo vlastnom občianskom združení, skúsila to cez nadáciu modelky Terezy Maxovej ako terénna dobrovoľníčka. Keď sa tam ostrieľala, prišla so životaschopným projektom. Cez časopis Everwood sa snažia deti z domovov informovať o všetkom, čo budú v živote potrebovať, o nástrahách, ktorým sa môžu vyhnúť.

"Keď som začala pracovať v Prahe, prekvapilo ma najmä to, že pražské detské domovy majú vyššiu životnú úroveň ako bežné rodiny. Bije sa o ne veľa bohatých sponzorov. Deťom dávajú značkové oblečenie, drogériu, elektroniku. Deti si na to rýchlo zvyknú. Keď však prídu potom do života a tieto vymoženosti nemajú, nastupuje frustrácia. Tento prístup deťom skôr škodí, ako pomáha," hovorí Katka.

Aj v Česku väčšina detí odchádza z domovov hneď, ako dovŕšia dospelosť. V deň 18. narodenín sa môžu rozhodnúť, či odídu, alebo ostanú, kým neukončia štúdium. Maximálny vek je v tomto prípade 26 rokov. "Ťahá ich to k rodine, tu sa však často sklamú. Rodina z nich zväčša iba vymámi peniaze, ktoré dostali v domove. Suma býva rôzna - 15-tisíc korún, ale aj päťtisíc, či dokonca len tisícka. To ak mali v domove problémy a dlhy. Niektorí minú peniaze za týždeň, či dokonca za deň, a ľahko môžu skončiť na ulici," hovorí Katka Tomeková. Združenie sa snaží mladým hľadať prácu aj na trhoch Európskej únie.