poviedky vás pohryzú." Podľa mňa to trochu s tým tvrdením prehnal.
K Stephenovi Kingovi som sa dostala ešte na základnej škole. Carrie bol vôbec môj prvý prečítaný horor a ovplyvnil istý úsek môjho (zatiaľ ) krátkeho života. Bolo to niečo nové, nezvyčajné a baterka pod perinou ten zážitok ešte zintenzívnila. Postupne som od neho prečítala všetko dostupné z našej malej okresnej knižnici, ale najviac sa mi asi páčili Langolieri. Držalo ma to približne tri roky. Minulý mesiac som našla v knižnici v poličke s novými knihami Kingovu tretiu poviedkovú knihu. Zo zvedavosti a z nostalgie za starými dobrými časmi som si ju požičala a čítala vo vlaku, na záchode, pri obede a dostala som sa aj k tej baterke. Zistila som, že som dospela. Už ma to nechytá za srdce ako kedysi, už sa nebojím zaspať a už vôbec ju nebudem nikomu odporúčať prečítať - aspoň nie celú.
Kniha sa skladá z 11 poviedok (Dolanův cadillac, Konec celé patálie, Nechte dítek jíti ke mně, Noční letec, Taťka, Přerůstá vás, Zuby, Věnování, Prst, Tenisky, Víte, že tam mají pekelně dobrou kapelu?). Ako celok pôsobí veľmi nesúrodo, pretože vznikala postupne v rozpätí 7 rokov. Poviedky sú kvalitne i tématicky nevyrovnané a niektoré sú zjavne vytiahnuté z autorovho perforovaného koša, ktorý vídame vo filmoch, tesne pred jeho vyhodením, len aby mal vydavateľ čo predávať. A to meno sa ešte stále predáva.
Autor sa dosť nemotorne, rozvláčne a nezaujímavo snaží vysporiadať s klasickými témami ako je útok upíra (Noční letec, Taťka), podivné mestečko (Víte, že tam mají pekelně dobrou kapelu?), duchovia (Tenisky), cudzinci medzi nami (Nechte dítek jíti ke mně - niečo na spôsob Stepfordských detičiek). Poviedka Dolanův cadillac do tejto zbierky podľa mňa vôbec nepatrí, pretože na pomste zúfalého muža nie je nič nadprirodzené, hoci oceňujem prevedenie tej pomsty (pochovanie celého, ako už iste tušíte Dolanovho cadillacu aj s posádkou pomocou ťažkotonážnej techniky). Útok umelých zubov (Zuby) zanecháva viac ako trochu rozpačitý dojem a neubránila som sa úsmevu ani pri záverečnej krvavej scénke. V Prerůstá vás chýba aj minimálny náznak nejakej akcie. King sa to snažil vykompenzovať navodením "desivej" atmosféry, ale viac som sa bála, keď som dnes otvorila chladničku. Najhoršia poviedka z celej knihy je pravdepodobne Věnování. Okrem toho, že sa budete modliť, kým sa konečne niečo desivé stane (aj tak sa nestane), dozvieme sa, že skutočným otcom dieťaťa je vždy ten muž, ktorého spermie matka aspoň 3x počas tehotenstva prehltne - z posteľnej plachty (!).
Ale v hrude zeme sa predsa len nejaký diamant našiel. Dokonca dva (percentuálny podiel je niečo cez 18%). Pri čítaní poviedky Prst ma napadol vtip, ktorý mi raz povedal môj priateľ: "Vieš, prečo žena, ktorá má svoje dni, varí polievku v dvoch hrncoch? No preto!!!!!!!". V poslednom období ma už unavujú filmy a telenovely, v ktorých režisér vysvetľuje všetko a dokonca viackrát. Neviem, ako vaše, ale moje IQ sa cíti značne podcenené. Preto ma veľmi potešila táto poviedka. Autor nás stavia pred hotovú vec (prst sa objaví v odtoku a zaútočí) a odpovede na otázky prečo, ako a kto ponecháva celkom na našu fantáziu. Fabula príbehu pôsobí síce bizarne, ale v istých chvíľach mi nebolo všetko jedno. Dokonca som sa aj rozkričala na spolubývajúcu, nech tak prudko netrieska tými dvermi, keď mám srdce v nohaviciach. Konec celé patálie je jedna z najkrajších poviedok, aké som v poslednom období čítala. Pripomína trošku Rain Mana šlahnutého Šamanom. Koniec ma naozaj dostal. Neviem, či som niekedy čítala tak jednoducho a pritom nádherne vyjadrený cit medzi dvoma bratmi. Dokonca úplne zatieni tú dávku nadprirodzena prítomnú v tomto príbehu.
Kniha bola vydaná v r. 1994 v New Yorku, preložil ju Ivan Němeček, PRAHA 2004.
Autor: JUDITA SOBOTOVÁ
