mienky. V práci trávime viac ako tretinu svojho života a zamestnanie potrebujeme na svoje finančné zabezpečenie, preto sa musíme naučiť so zmenami žiť. "Ľudia, ktorí na otázku 'čo je nové?' reagujú automaticky odpoveďou 'preboha, snáď nič!', to majú dnes ťažké," hovorí psychológ František Hroník. "Dávno sú preč časy, keď sa zmena udiala len raz za čas a po nej nasledovalo obdobie pokoja, takže si ľudia mohli vydýchnuť. Dnes sú zmeny prakticky permanentné."
Psychológ tvrdí, že nemá zmysel vyhýbať sa zmenám - v podstate sú nevyhnutné a uhýbaním sa iba pripravujeme o možnosť riadiť svoj život.
Nočnou morou mnohých ľudí sú organizačné zmeny na pracovisku. Väčšinou totiž signalizujú prepúšťanie. "Ľudia často reagujú na takúto situáciu ako na ohrozenie - snažia sa schovať, byť nenápadní," hovorí Hroník. "Niektorým sa to môže podariť, ale riziko je v tom, že sa im podarí schovať sa tak dobre, že ich prepustia práve preto, že sa o nich nevie a šéfovia nevidia, v čom by mohli byť pre firmu prínosom."
Podľa Hroníka je zmysluplnejší a najmä úspešnejší úplne opačný prístup. Keď sa vo firme chystá reštrukturalizácia, racionalizácia a podobné zmeny, je lepšie vopred sa na ne pripraviť. "Treba si urobiť bilanciu svojich silných a slabých stránok, rozvážiť si, čo viem a v akej inej funkcii by som to mohol uplatniť," vysvetľuje František Hroník a dodáva. "Lepšou cestou ako únik je vybrať si to, čo ma najviac láka a na čo mám predpoklady a dať to šéfovi
vedieť."
Ďalším bodom je skúmať pracovné možnosti aj v iných firmách - napríklad prostredníctvom inzerátov - a odpovedať na ne aj keď to práve ešte nepotrebujete. A to všetko ešte skôr, než padne rozhodnutie o organizačnej zmene. "Keď robíte takéto kroky v predstihu, ste vo výhode, pretože ešte nie ste pod takým tlakom, ako keby ste už prácu stratili. Môžete si vyskúšať absolvovať vstupný pohovor a tak bez stresu prídete na to, aké chyby ste urobili, ako správne napísať životopis a naučíte sa v tejto situácii chodiť," zdôrazňuje Hroník. "A keď sa vám bude dariť, môžete získať dokonca aj lepšie miesto aké máte dnes. Vždy sú vo výhode tí, ktorí k zmene pristupujú aktívne a nie iba trpne čakajú, kedy 'to' príde aj na nich. Pod tlakom totiž vzniká panika vyprcháva schopnosť ísť a bojovať za seba. Ľudia potom si potom sami pre seba ospravedlňujú svoj neúspech tak, že všetko je rozhodnuté dopredu, že nemajú potrebné konexie a ocitnú sa v začarovanom kruhu."
Ak už prišlo k tomu, že ste miesto stratili, môžu vám pomôcť poradne na úradoch práce. Tieto služby môžu využívať aj ľudia, ktorí ešte pracujú - na úrade práce sa môžu evidovať ako záujemcovia o prácu a pripravovať sa na zvládnutie krízovej situácie dopredu.
S hľadaním nového miesta a so zvládnutím stresu, ktorý z tejto situácie vyplýva pomáhajú prepúšťaným zamestnancom aj niektoré firmy v rámci programov outplacementu. Zamestnávatelia robia tieto programy preto, aby zmäkčili dopady prepúšťania, aj preto, že si potrebujú zachovať dobré vzťahy so stávajúcimi zamestnancami - tí pracujú lepšie, keď vidia, že firma sa má záujem postarať aj o tých, ktorých už nepotrebuje.
Autor: MONA GÁLIKOVÁ
