Londýn 8. januára (TASR) - V nedeľu uplynulo 150 rokov od smrti Louisa Brailla, mladého Francúza, ktorý vymyslel slepecké písmo. Braille ešte ako chlapec prišiel na to, ako umožniť slepcom čítať. Zomrel však skôr než sa jeho písmo začalo všeobecne používať. Braillov odkaz zmenil život miliónov nevidomých na celom svete.
Keď mal Braille štyri roky, oslepol po úraze, ktorý utrpel v otcovej dielni. V parížskej chlapčenskej škole pre slepcov vymyslel systém plastických bodov. "Základom jeho slepeckého písma bol systém nočnej komunikácie, ktorý Francúzi používali za vojny. Funguje to tak, že text je rozdelený do malých jednotiek, ktoré majú tri body smerom dolu a dva naprieč a podľa toho, ktoré zo šiestich bodov sú vyznačené bodkami, vytvárate rôzne znaky. Takže môžete na jednej jednotke vytvoriť 63 rôznych znakov, alebo môžete nechať miesto prázdne. Pretože rôzne abecedy majú rôzne písmena, môže jeden Braillov znak znamenať niečo iné vo francúzštine, niečo iného v arabčine a niečo iné v matematickej symbolike," vysvetlil predseda britského Braillovho úradu Bill Poole.
Braille svoj systém niekoľko rokov zdokonaľoval. Vymyslel rozdielne kódy pre záznamy matematických údajov i hudby. V roku 1827, keď mal 18, vyšla prvá kniha v Braillovom písme. Trvalo ale dosť dlho, než sa jeho systém rozšíril po celom svete. Riaditeľ jednej zo slepeckých škôl dokonca vtedy zakázal písmo používať, takže deti sa ho učili tajne. V roku 1852 34-ročný Louis Braille podľahol tuberkulóze a s ním takmer zaniklo i jeho písmo.
Skupina štyroch slepcov na čele s Dr. Thomasom Armitagom si však uvedomila význam Braillovho odkazu a založila spoločnosť, z ktorej sa neskôr stal Kráľovský slepecký ústav, najväčšia britská organizácia pre ľudí s poruchou zraku a zároveň najväčší európsky vydavateľ kníh v Braillovom písme.
Braillovo písmo neslúži len na čítanie, ale aj na písanie. Vďaka nemu môžu byť zrakovo postihnutí ľudia samostatnejší, môžu študovať a majú tiež viac pracovných príležitostí. Paul Hopkins, ktorý pôsobí v centre pre obchodné záležitosti, kde študujú slabozrakí či slepí ľudia, pomáha zavádzať Braillovo písmo do sveta obchodu a vydáva transkripcie v Braillovom písme pre mobilných operátorov, banky a iné inštitúcie.
"Pôvodne som sa nechcel učiť Braillovo písmo, pretože som si ako veľa dnešných mladých ľudí myslel, že ten, kto sa učí toto písmo priznáva, že má poruchu zraku. Ale keď to prekonáte, získate taký prístup k informáciám, o akom by sa vám inak ani nesnívalo."
Pred 50 rokmi Louisa Brailla konečne ocenili aj Francúzi. Jeho ostatky boli v roku 1952 prevezené do Paríža a pochované v Pantheone, kde odpočívajú francúzski hrdinovia.
Používanie Braillovho písma aj produkcia publikácií v tomto písme sa vďaka novým technológiám pravdepodobne zvýši, zatiaľ však nikto nevymyslel systém, ktorý by Braillovo písmo nahradil.
