Ten chlap má hokejku s pukom zmagnetizovanú. Chvíľu akoby sa na korčuliach len viezol, no vzápätí troma-štyrmi tempami ukáže protihráčom chrbát. Najcennejší je však jeho vrodený inštinkt na góly. Tréneri z najvyspelejších hokejových krajín krútili hlavami. Nechápavo i pôžitkársky zároveň. Účastníci trénerského seminára počas hokejových majstrovstiev sveta v Helsinkách 2003 si pri kúskoch slovenského hokejistu Žigmunda Pálfyho márne povzdychli, že v žiadnej odbornej publikácii na svete nie je kapitola, ako vypestovať talent od Boha. Ten u skalického rodáka vyčnieva predovšetkým vo chvíľach, keď je uvoľnený a hokejom sa baví. Na pár centimetroch ľadu sa bleskovou sťahovačkou zbavil jedného obrancu, druhého zhypnotizoval klamlivým pohybom bokov alebo ramien, chladnokrvne si počkal na pohyb brankára a zvolil jeden z mnohých spôsobov, ako mu zavesiť puk do siete. Hodnota jeho kombinácie talentu a dlhých rokov driny je v hokejovom priemysle NHL vyjadrená platom sedem a pol milióna dolárov ročne.
Nepriechodných dvadsaťtisíc
V tejto súvislosti zábavne vyznieva spomienka na rok 1991, keď bol ešte v bývalej federálnej súťaži vyhodnotený za najlepšieho nováčika sezóny v drese Nitry. Cestou na slávnostné preberanie ceny do mestečka Slaný neďaleko Prahy osemnásťročný Žigo hútal, ako sa vyšmyknúť z pozornosti vtedajšieho trénera Litvínova Ivana Hlinku, dnes nebohého, ktorý veľmi dobre odhadol, aký potenciál sa skrýva v jeho korčuliach. Pálffymu sa však na sever Čiech veľmi sťahovať nechcelo. Najmä, keď už vtedy sa javilo ako neodvratné zahraničné pokračovanie jeho kariéry. "Už to mám. Zapýtam si plat dvadsaťtisíc korún mesačne a prejde ich to."
Zaskočený Hlinka si po vypočutí astronomickej sumy vypýtal čas na rozmyslenie a všetko odišlo do stratena. Tam niekde v Pálffyho živote nastala hranica medzi bezstarostnými rokmi "Čikiho" a profesionálnou kariérou "Ziggyho". V meste anjelov v Los Angeles okolo luxusnej arény Staples Centre kráčali v posledných sezónach NHL na zápasy Kings tisícky jeho živých napodobenín v drese s číslom 33. Kanonier Pálffy však nevyužíval naplno reklamný potenciál na zvýšenie svojho konta: "Bol som napríklad proti tomu, aby postery s mojou podobou premávali po uliciach nalepené na autobusoch. Viem, že pred pár rokmi na to pristal bývalý kapitán Rob Blake, no ja som stavaný trochu inak. Ak ma na to priamo nezaväzuje zmluva, takéto plošné až masové kampane jednoducho nie sú podľa môjho gusta. Nikdy som však neodmietol účasť na charitatívnych akciách. Je dojímavé sledovať, s akým nasadením proti nám bojujú postihnuté deti na vozíčkoch, keď hráme s nimi modelované zápasy priamo na ľade." V hokejovo zrelom veku prišiel po striebornom úspechu na MS v Petrohrade k Pálffymu do Kings aj slovenský obranca Ľubomír Višňovský
"Bez Žiga by som bol stratený. Najdôležitejšia bola jeho pomoc na začiatku, keď ma vzal k sebe bývať. Možno Žigo vyzerá navonok neprístupný, ale má zdravé dobrácke jadro. Neviem, kde by som bol bez neho dnes," vyznáva sa bez pátosu v hlase ‚Višňa', ktorý bol v sezóne 2002/2003 najlepším obrancom v L. A.
Príchod do NHL na dve etapy
"Keď som v deväťdesiatom druhom prišiel do New Yorku, nemal som sa o koho oprieť," porovnával Pálffy svoju cestu do NHL. V tíme Islanders sa najprv zorientoval a v čase kempu sa vrátil do Dukly Trenčín. To už vedel, čo obnáša prípravný tábor tímu NHL a o rok sa vrátil na Long Island lepšie pripravený, psychicky odolnejší. S americkým spôsobom života sa zoznamoval na farme v Salt Lake City a na konci sezóny 1993/1994 si v piatich zápasoch vyskúšal NHL. O rok už v drese ostrovanov strieľal prvé góly a trpezlivou prácou na ľade si postupne vybudoval miesto v základnej zostave. Pálffyho si zamilovali fanúšikovia vo "veľkom jablku", v hale Nassau Coliseum prerazil medzi veľkých hráčov. Ešte predtým, než na jeseň 1998 podpísal s generálnym manažérom Islanders Markom Millburym päťročný 33-miliónový kontrakt, stihol v drese materskej Skalice odohrať extraligové zápasy a jeden v Banskej Bystrici sa stal nezabudnuteľný. V prvých dvoch tretinách nasúkal do domácej bránky štyri góly a keď mal pri výraznom náskoku istotu, že Skaličania vyhrajú, v prestávke sa prezliekol a odcestoval domov.
