„Som posledný spisovateľ!“ napísal o sebe v jednej knihe ALAIN ROBBE-GRILLET. Od päťdesiatych rokov patrí k najdôležitejším postavám európskeho kultúrneho diania. Ako spisovateľ, ako zakladateľ a teoretik hnutia „nového románu“, ako scenárista a režisér legendárnych filmov.

Robbe-Grilletovo veľké jubileum bude 22. augusta. Francúzske nakladateľstvá sa však už pripravujú na obnovenú vlnu záujmu o tohto „pápeža nového románu,“ chystajú sa výstavy o jeho diele, premietania autorských filmov. Všetko začal v týchto dňoch časopis Livres Hebdo, ktorý priniesol veľký rozhovor, potom vyšla kniha La Reprise a rozhovory s novinármi, tlačové besedy a čítania, z ktorých pochádza aj tento rozhovor. Robbe-grilletovské oslavy sa tak už vlastne začali.

Nie ste známejší než vaše knihy?

„Andy Warhol hovoril: Som známy najmä pre svoju slávu. Je to trošku môj prípad, ale nepreháňajme – autorské práva ma dokážu uživiť. Napriek tomu, čo sa hovorí, knihy som nepísal pre univerzity. Písal som ich kvôli sebe.“

Nepripadáte si trošku predpotopne, keď ste už tridsať rokov predmetom štúdia?

„Vážne vyzerám predpotopne? Dobre, som dinosaurus. Považujem sa za historickú postavu, takú národnú pamiatku.“

Keď ste známejší než vaše knihy, z čoho vyplýva vaša sláva?

„Stal som sa známym veľmi rýchlo, ale dosť neskoro čítaným. To, že som bol slávny, časom predsa len spôsobilo, že ma ľudia začali čítať. Neboli sme nejaká škola, ale všetci sme písali veci, ktoré neboli považované za skutočný román a o ktorých kritika nechcela hovoriť. My sme prišli do módy veľmi rýchlo, pretože sme boli skupina renomovaných spisovateľov, ktorí sa nedajú čítať. Písali sme podozrivé texty, čo sa podobali pohyblivým pieskom – tiež neviete, kam stúpiť.“

Študenti často hovoria, že im Robbe-Grillet znechutil literatúru. Je to tak?

„Dokonca niektorí spisovatelia hovorili, že pre nový román nemohli písať. Keď sa potom pustili do vlastnej produkcie, hovorilo sa, že je veľká škoda, že tento svoj blok prekonali.“

Tiež sa hovorilo, že nový román je intelektuálny terorizmus. Bol?

„Bol. Spisovateľ musí písať, čo cíti, že písať potrebuje. Až tak ďaleko, ako vo svojej posadnutosti môže. Na novom románe bolo veľmi pozitívne, že spisovatelia, ktorých som dal dohromady, začali písať po svojom. Prišli až na koniec svojej samoty. A vo chvíli, keď je nestráviteľné dielo hotové, musí sa nejako ponúknuť k jedlu. Nehovorím, že všetko je dovolené, ale takmer všetko.“

Ako sa pozeráte na súčasnú literatúru?

„Nie je len jeden druh literatúry a nemôžem hodnotiť to, čo ma nezaujíma.“

Čítali ste napríklad Michela Houellebecqa?

„Samozrejme. Nemyslím si o tom nič.“

Nezaujíma vás spoločenská stránka knihy?

„Vôbec. Kritika má rada knihy s obsahom, pretože vie, o čom má hovoriť.“

Boli ste jedným z obrancov erotiky. Ako sa pozeráte na to, že postupne došlo k posunu smerom k pornografii?

„Michel Houellebecq, Virginie Despentesová, Catherine Milletová, tí sa zaoberajú oveľa viac súložením. To je téma, ktorá ma nezaujíma. Súlož nie je erotika.“

Nie?

„Erotika je niečo, čo sa odohráva v hlave. Aj keby boli exotické prostitútky akokoľvek očarujúce, keď nehovoria rovnakým jazykom ako ja, cítim bariéru. Slovo hrá v erotike dôležitú úlohu.“

Čo hovoríte poctám?

„Môžu byť. Poznal som ľudí, ktorí ich nenávideli. Becketta, napríklad, ktorý si neprevzal ani Nobelovu cenu. Poslal telegram, kde hovorí, že by to bolo nad jeho sily. Nenechal si ani peniaze.“

Nebol nový román odrazom pochmúrneho obdobia?

„V každom prípade ide o texty, nabité mimoriadnou životnou energiou. Ale priznávam, že spisovatelia sú často pochmúrni. Pozrite sa na nášho veľkého Houellebecqua – je absolventom Národného agronomického inštitútu, predáva státisíce exemplárov, je miláčikom médií, chystá sa pre neho Goncourtova cena a miesto vo Francúzskej akadémii a vyzerá čoraz zúfalejšie. Rád sa tvári ako priemerný chlapík, priemerný produkt priemernej spoločnosti, ktorý si užíva svoju dovolenku v Thajsku, pretože tam nájde trošku viac sexu, priemerného, samozrejme. Malo by sa pre toho milého chlapca niečo urobiť.

Čo zostalo z nového románu?

„Najmä ja.“

Autor: PIERRE DEVARRIEUX(Autor je novinár a prekladateľ)