ú originálne kabelky, elektroniku, hodinky, džínsy a tenisky. Keďže ide o napodobeniny značkového tovaru, jeho kúpou podporujeme nelegálnu činnosť.
Problém je ten istý, argumenty rovnaké ako pri cédečkach: "Originály sú veľmi drahé!"

Za napodobeninu vyhodenie
Českými médiami preletela pred pár rokmi správa, že na prezentačný večierok francúzskeho výrobcu kabeliek Louis Vuitton prišla istá novinárka s "vuittonkou", ktorá nebola pravá. Keď to prítomní odborníci zistili, novinárka letela z párty. Boj značiek a falšovateľov, snobov a rádobysnobov sa mohol začať aj vo východnej Európe.

Tržnice a malé čínske, vietnamské alebo turecké obchodíky sú po celom svete zaplavené lacným módnym tovarom, ktorý sa tvári, že je značkový originál. Angličtina má na to výraz Fake, ktorý sa ujal v hovorovej reči. Používajú ho mladí ľudia, pre ktorých je vyhľadávanie a odhaľovanie "fake-ov" dobrá zábava popri úpornom šetrení na pravé Nike alebo džínsy od Tommyho Hilfigera. Slovo fake ovládajú západní novinári, ktorí o boji proti falšovateľom značiek píšu dlhé roky.
Kým na Slovensku sme donedávna poznali len smiešne skomoleniny značiek, vyšité na lacnom čínskom textile, po vstupe do Európskej únie aj k nám dorazili "takmer pravé" dieselky, hilfigerovia, Gucci, vuittonky, Dolce a Gabanny. Už to nie sú smiešne šuštiaky s nápisom Mike, Puna a Abibas so štyrmi pásikmi, ale drzo sfalšované módne hity, ktoré vďaka agilným falšovateľom niekedy dorazia na trhovisko skôr než na oficiálny trh.
To, že aj Slovensko stále viac zaplavujú falošné značky, potvrdzuje hovorkyňa Colného riaditeľstva Silvia Balázsiková: "Nárast dovozu falošných značkových výrobkov na Slovensko je aj dôsledkom vstupu do únie a s tým súvisiaceho voľného pohybu tovaru a služieb."
Spolu s tým sa zvýšil záujem o ochranu práv zo strany oprávnených osôb, čo sa pozitívne prejavilo v množstve odhalených a zadržaných falzifikátov a tovaru, ktorý porušuje práva duševného vlastníctva.

Malé, ale podstatné
Do predajne značkových odevov Diesel v nákupnom centre nesieme fake - napodobeninu moderných roztrhaných džínsov, ktoré sme zohnali na trhovisku. Vymódené nohavice, ktoré sú práve in. Vedúcej predajne stačí letmý pohľad - sú z trhu a videla už aj lepšie sfalšované. Na pult vyloží originálne džínsy a ukazuje rozdiely. Ide o malé, ale podstatné detaily. "Vzadu nemávame kožené nášivky, ani tento štítok zvnútra. Vnútorný štítok s logom značky sa ešte najviac podobá na originál, ale my máme nad tým číslo. Okrem toho je všitý na opačnej strane."
Aj na prvý pohľad dokonale okopírované poznávacie značky na nohaviciach vyzerajú inak. Písmeno D, vyšité vzadu na vrecku, je trikrát hrubšie ako originál. Ani nášivka na malom vrecku nie je identická. "Cvočky na vreckách nikdy nie sú všetky medené, najviac jedno-dve, ostatné sú striebornej farby - na to falšovatelia zabúdajú."
Džínsovina tiež nie je rovnakej kvality a farby. Naznačené diery na pravých nohaviciach sa robia ručne a ešte sa aj prešívajú, aby džínsy niečo vydržali.
V neposlednom rade sa nezhodujú ani ceny za oboje nohavíc - tie naše sú za 1500, tie ich za 5000 - 10 000 korún.
Vedúca obchodu ešte upozorňuje, že ani džínsy a tričká v outletoch - výpredajových obchodoch, nie sú vždy všetky pravé. Ak pravidelne nesledujete kolekciu "svojej" značky, môže sa stať, že si šťastne so zľavou z outletu odnesiete falošné džínsy, "zlacnené" na 3500 korún.

Únia roztrhla vrece
Napodobeniny luxusného tovaru ohrozujú ekonomiku krajín a v mnohých európskych krajinách im venujú veľkú pozornosť. Napríklad vo Francúzsku, ktoré je vo svete najväčším výrobcom luxusného tovaru, minú dizajnérske značky na boj proti fake-om ročne milióny. Podľa údajov z internetu by napodobeniny slávnych kabeliek od Louisa Vuittona, ktoré polícia zhabala počas jedného záťahu, pokryli 54 tenisových kurtov. Firma dáva ročne na ochranu značky až 15 miliónov eur, Lacoste chráni svojho malého zeleného krokodíla tromi miliónmi.
Ako je to na Slovensku? Mapovanie trhu sa ešte len začína, keďže prevažná väčšina značkových odevov a módnych doplnkov doteraz nemala v slovenských obchodoch zastúpenie. Najviac skúseností máme zatiaľ s pirátskymi CD nosičmi, počítačovými hrami, filmami, ale aj s domácimi výrobkami - nedávna kontrola Slovenskej obchodnej inšpekcie preverovala, čo všetko sa predáva pod označením Kofola.

Lenka Ellerová, ktorá zastupuje výhradného dovozcu značky Diesel v Čechách a na Slovensku, hovorí, že zatiaľ sa len rozbiehajú. "Po vstupe do únie sa s falšovaným tovarom roztrhlo vrece, množstvo nelegálneho tovaru sa zdvoj- až strojnásobuje." Podľa nej ani zákony nie sú boju proti falšovaniu značiek veľmi naklonené. "Aby ste dostali povolenie ísť kontrolovať predajňu, musíte osloviť množstvo inštitúcií. Chápem, že také oprávnenie nemôžu mať dovozcovia tovaru, ale je absurdné, že na jednu kontrolu potrebujete aj colnicu, SOI, aj políciu." Aby zákazníci vedeli, prečo je značkové oblečenie také drahé, chystajú pre nich osvetu.
Na rozdiel od výrobcov a predajcov hudobných nosičov, odevná brandža žiadnu kampaň apelujúcu na morálku ľudí, neurobila. Ellerová vysvetľuje, prečo sa tento problém nevníma až tak naliehavo: "Kopírovanie hudby sa deje aj u nás, ale napodobeniny sa dovážajú, tu sa nevyrábajú."

Bez kopírovania by nebol ani Hollywood
Ľudia väčšinou nevidia na napodobeninách nič zlé. Nakupovanie a nosenie nepravých Gucci taštičiek môže byť odpoveďou na nehorázne ceny, ktoré za pravé kabelky pýtajú v kamenných obchodoch. Andrea, bežná konzumentka kvalitných a tu dostupných značiek, hovorí: "Značku ohrozuje zlý marketing značky a neprispôsobenie sa obdobiu. Je choré, že džínsy Levis stáli pred rokom 3 tisícky a teraz ich posunuli na 5-tisíc. Keď uvidím dobré fake Levis, kúpim si ich. Len preto, že v Levise uvažujú zlým smerom."
Značky a ich dizajnéri sa bránia, že vysoké ceny sú aj výsledkom hromadného falšovania ich tovaru. V cene sa premieta ušlý zisk z predaja a peniaze, ktoré vynakladajú na ochranu autorstva. Okrem toho poukazujú na kvalitu, ktorú originály majú, a fake nie. "Vďaka špeciálnemu spracovaniu látky-denimu džínsy vydržia aj niekoľko rokov," hovorí Lenka Ellerová. "Neboli sme stále takí drahí, ale Diesel zvolil kvalitnejšie materiály a vlastnú cestu, ktorou sa odlišuje od iných značiek."

Pohľad na fake však nemusí byť nutne podmienený uvažovaním o cenách alebo o kradnutí nápadov. Andrea, ktorá má rada módu adizajn, hovorí: "Ten, kto má zmysel pre mix štýlov a high-low (vysokú a nízku) módu, ten si kúpi aj fake, aj originál. Ten, kto si kupuje iba fake, by si nikdy nekúpil originál, keby fake nebol. Niet nad dobrý fake. Aj Hollywood vznikol vďaka kopírovaniu."

Kto najviac falšuje
"Najväčšími dodávateľmi falšovaného tovaru sú Thajsko, Ukrajina, USA, Čína, Poľsko, Turecko, Hongkong," hovorí Silvia Balázsiková z Colného riaditeľstva. Kde sa falzifikovaný tovar v týchto krajinách šije, nevedia ani colníci, ani majitelia ochranných známok. Zástupkyňa odevnej značky Diesel vie len s určitosťou, že sa nevyrábajú v tých istých továrňach, kde sa šijú aj originály. "Ázijci sú snaživí, majú svoje domáce továrne. Do Ázie svet expandoval pre lacnú pracovnú silu, ale pracovná sila nie je so značkou lojálna a stáva sa, že fake je na trhu skôr než originál."

Prečo sa falšuje?
Moderná spoločnosť je omámená pojmom brand - značka. Ľudia sú vďaka médiám, reklamám a celebritám posadnutí luxusom, ktorý ponúkajú dizajnérske značky.
Ekonómovia tvrdia, že falšovanie tovaru je priamo úmerné dopytu. Ľudia chcú nosiť značky, ale nemôžu si ich dovoliť, a tak podvodníci zásobujú stánky nepravým tovarom. Spoločnosti a organizácie bojujúce proti falšovaniu hovoria, že konzumenti falošných vecí prispievajú k organizovanému zločinu. Z tohto pohľadu je však boj proti ľuďom, ktorí si napodobeniny kupujú, trošku zvrhlosť.

Kam tie peniaze idú?
Na pekinskom trhovisku, ktoré nesie meno hodvábnej cesty, sa kedysi predávali tradičné čínske odevy - dnes to tam vyzerá rovnako ako inde na svete. Denník China Daily priniesol reportáž z trhu, kde predávajú fake: "Policajní inšpektori predstierajú záujem o kúpu nejakej napodobeniny. Keď obchodník vytiahne požadovanú vec spod stola na pult, nákupcovia sa preukážu a spolu s obchodnou kontrolou zhabú tovar. Pochybní obchodníci sú však na podobné situácie pripravení, spojky hliadkujú po trhu, a keď zbadajú niečo podozrivé, vysielačkou to oznámia ostatným a falošné značky miznú v zastrčených skladoch.

Britský spravodajský server BBC priniesol tvrdenie ministerky priemyslu, že do predaja sfalšovaných vecí je často zapojený zločinecký gang. Štvrtina falšovateľov bola zapletená v dílovaní drog a praní špinavých peňazí. Prostriedky na nákup drog získajú ľahko, lebo za tovar dostanú 5 10-krát viac, než sú náklady na jeho výrobu, a zo zisku neplatia žiadne dane.
Agentúra Reuters priniesla dokonca informáciu Interpolu, že stopy od falšovateľov značiek vedú priamo k medzinárodnému terorizmu. Na webstránke www.smh.com.au sa objavili tvrdenia, že z nepravých Gucci alebo LV kabeliek profitujú skupiny al-Káida a Hizballáh.
Možno, že toto je tvrdenie, ktoré by obstálo ako účinný prostriedok v kampani proti kupovaniu falošných značiek. Pocit, že práve oberáme dizajnéra oautorstvo, je nepríjemný, ale nie neprekonateľný. Kto by chcel podporovať teroristov?