V Moskve patria oslavy predovšetkým vojnovým veteránom a politikom. FOTO - REUTERS
Americký prezident George Bush včera priletel do Moskvy, kde dnes bude oslavovať koniec druhej svetovej vojny. Ešte predtým navštívil Lotyšsko, kde sa stretol so všetkými pobaltskými prezidentmi.
Spomenú aj okupáciu
S litovským a estónskym prezidentom sa v Moskve nestretne. Zostali doma, aby si pripomenuli začiatok ruskej okupácie. Stretne sa však s lotyšskou prezidentkou Vairou Vike-Freibergovou. Obaja sa v Moskve chystajú hovoriť aj o zle, ktoré Rusko spôsobilo. Popri oslavách konca vojny spomenú stratu slobody pre pobaltské krajiny.
"Deň víťazstva síce znamenal koniec fašizmu, ale nie útlaku," povedal Bush v Rige.
Spoluzodpovednosť
Na záver stretnutia s pobalstkými lídrami prvý raz priznal, že za rozdelenie Európy po druhej svetovej vojne nesú zodpovednosť aj Spojené štáty: "Dohody z Jalty boli pokračovaním nedobrej tradície Mnichovskej dohody a paktu Molotov-Ribbentrop."
Európa sa vtedy rozpolila na demokratický a komunistický blok, ktorého súčasťou sa na viac ako 40 rokov stalo aj Československo. "Povojnové zajatie strednej a východnej Európy, bolo jedným z najväčších krívd v dejinách," povedal Bush.
Kyslík
Itinerár Bushovho európskeho turné, ktoré sa začína aj končí v jednej z bývalých sovietskych republík, Kremeľ nepotešil. Nielen návšteva Rigy pred oslavami a gruzínskeho Tbilisi na záver cesty však prekáža Moskve. Bush v Rige vyzdvihol pobaltské krajiny ako príklady, kde sa demokracia dobre ujala, a ktoré by mohli dať trochu "kyslíka opozícii, ktorá usiluje sa o rovnaké práva, ktorým sa teraz tešíme."
Narážal najmä na Bielorusko a režim Alexandra Lukašenka, s ktorým má Putin mimoriadne dobré vzťahy. Americká aj európska diplomacia pritom posledný rok zosilnila tlak na autoritársky režim. Podporuje demokratickú opozíciu a mimovládne organizácie.
Bush vyzval, aby Bielorusi dostali príležitosť k slobodným, otvoreným a poctivým voľbám. Pozorovatelia sú však skeptickí a hovoria skôr o deklaratívnej podpore. Po minuloročnom zmanipulovanom referende, po ktorom môže Lukašenko kandidovať za prezidenta neobmedzene a vďaka podpore Moskvy, ktorá drží ekonomiku Bieloruska nad vodou, sú vyhliadky na zmenu režimu mizivé. Navyše opozícia je v Bielorusku nejednotná a nemá jednoznačného lídra, ako to bolo počas oranžovej revolúcie na Ukrajine (Viktor Juščenko), či ružovej v Gruzínsku (Michail Saakašvili).
Lukašenko: revolúcia nebude
Putin na kritiku Minsku reagoval slovami, aby sa Washington nepokúšal vyvážať vlastný druh demokracie. Lukašenko Washingtonu odkázal, že v Bielorusku žiadne revolúcie nebudú.
Autor: MIREK TÓDA
