BRATISLAVA - Exekúcia na majetok najväčšieho športového spolku sa čoskoro skončí. Štát na nej zatiaľ zarobil 130,7 milióna korún. Súdny exekútor Peter Kohút odhaduje, že na splatenie podlžností Slovenského združenia telesnej kultúry (SZTK) potrebuje už len tri-štyri milióny.

Slovenský šport stratil podstatne viac, ako štát získal. Slovensko sa zaradilo medzi neveľa krajín, v ktorých spolková sféra, ba ani štát nevlastní žiadne komplexné všešportové stredisko na prípravu štátnej reprezentácie.

Za dražbou hotela FIS je J&T

V piatok minulý týždeň prišlo združenie na dražbe aj o bojnické Športcentrum. Pred mesiacom stratilo hotel FIS pri Štrbskom Plese postavený k lyžiarskemu svetovému šampionátu 1970. V areáli mu ostali len stratové skokanské mostíky a bežecké trate. Chátrajú, lebo na ich prevádzku už takmer pol druha roka nedostal spolok z verejných zdrojov ani korunu.

Lukratívny hotel vydražila za 83,7 milióna Sk považskobystrická firma Kaloni. Ekonomický týždenník Trend hneď pripomenul, že šéf jej predstavenstva "spolupracoval v minulosti na niekoľkých obchodných prípadoch so skupinou J&T, ktorá sa vo Vysokých Tatrách, najmä v okolí Štrbského plesa, angažuje v hotelovom biznise". Exekútor nedávno priznal, že J&T v prípade FIS už vyšlo z anonymity.

Kto je za bojnickou?

Kto vyjde z anonymity po dražbe bojnického Športcentra, sa iba ukáže. Čosi však naznačujú už zatiaľ známe fakty.

Vydražila ho "eseročka" Sport Hoteling so sídlom v Prievidzi. Do augusta 2003 boli jej spoločníkmi riaditeľka Športcentra Dana Hagarová a vtedajší generálny tajomník Slovenského olympijského výboru Martin Benko. Z riaditeľkinho konfliktu záujmu jej zamestnávateľ nevyvodil sankcie. Uspokojil sa s tým, že previedla podiel na Ing. Margitu Vašekovú z Prievidze. Zároveň s ňou aj Benko. Oboch počas defilé slovenskej výpravy na otvorení aténskej olympiády 2004 zabrali televízne kamery na tribúne namiesto oficiálnej štátnej delegácie.

Hagarová bola predsedníčkou Olympijského klubu v Prievidzi. Dva dni pred dražbou ju vo funkcii vymenil Dušan Bohňa, bývalý viceprezident gymnastickej federácie. "Pani Hagarová sa na zasadnutie ospravedlnila, lebo bola v Banskej Bystrici," vysvetlil nám čestný predseda klubu Árpád Tárnóczy. Naše neúspešné pokusy sa s ňou spojiť pred dražbou prevádzkar Športcentra Vladimír Švec vysvetlil jej "prechoretosťou".

Konateľ Sport Hotelingu Ján Geško po nej ubezpečil, že športový charakter strediska ostane zachovaný. Vydražiteľ ho mieni prenajať. "Komu, to ešte nie je dohodnuté," povedal. Či dnešná riaditeľka ostane vo funkcii, označil za predčasnú otázku. Hagarová vlastní ešte firmu Juppi, ale tá nemá v predmete činnosti ubytovacie či športové služby. Benko je od februára šéfom stratégie štátnej stávkovej spoločnosti Tipos, ktorej 100-percentným akcionárom je Ministerstvo financií SR. Práve na podnet rezortu financií sa spustili dražby športového majetku.

Mal to byť slovenský Nymburk

Športcentrum figuruje v katastri ako Komplexné výcvikové stredisko. Mal to byť slovenský Nymburk. S prižmúrením oka aj bol.

"Čo sme topánok a gúm na autách zodrali, čo klobás sa do Prahy navozili, kým sme vybavili, aby sa aj na Slovensku začalo stavať čosi, čo v Čechách už dávno slúžilo športu," spomína Árpád Tárnóczy. Ponovembrový poslanec, pár mesiacov aj slovenský veľvyslanec v Maďarsku, je doma na hornej Nitre. Pre šľachtický pôvod zažil zamlada perzekúcie, ale cez vodné pólo, ktorému sa upísal, mal v športe aj za minulého režimu renomé a vplyv. Ak v Bojniciach vyrástlo športové centrum, tak aj jeho zásluhou. "V susedstve sú výborne vybavené kúpele, takže nie je len tréningové, ale aj rehabilitačné," pripomína.

Športcentrum postavil Čs. zväz telesnej výchovy a po rozdelení Česko-Slovenska pripadlo Slovenskému združeniu telesnej kultúry. Jeho majetok sa však dostal do exekúcie a cez ňu teraz do súkromných rúk.

Dražba sa skončí v Štrasburgu?

Areál v pôvabnom lesnom prostredí tvorí pozoruhodný komplex. V jeho centre stojí hotel so 40 izbami a 90 lôžkami, reštauráciou, kaviarňou, fitnescentrom i saunou, lôžka núka aj rekreačná dvojchata. Vôkol je sieť športovísk: krytá hala pre kolektívne hry s umelým povrchom, tenisové dvorce s umelým osvetlením, dve ihriská so špeciálnou krytinou, ďalšie s asfaltovým povrchom a 120-metrový atletický tunel so syntetickou dráhou, ktorý využívali aj športoví strelci, lebo na zimnú prípravu nemajú na Slovensku nič vhodnejšie.

Súdny znalec ohodnotil nehnuteľnosti na 25,8 milióna Sk. Pritom len v období 1993-2003, ako vyrátal ekonomický riaditeľ sekcie športu rezortného ministerstva školstva Ladislav Čambal, šlo na modernizáciu centra z verejných zdrojov 21,2 milióna korún.

Dražba však môže mať dohru. "Skončí sa na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu," tvrdí trenčiansky advokát Miloslav Kohout. Zastupuje štyri české občianky, ktoré si nárokujú vlastníctvo pozemkov pod Športcentrom (tie však neboli predmetom dražby). "Už v roku 2000 som podal žalobu o zriadenie vecného bremena - Okresný súd v Prievidzi však dodnes nevytýčil ani jedno konanie," sťažuje sa. Dražbu napadol na Okresnom súde Bratislava III. a podnet dal aj na Generálnu prokuratúru SR. O prípade informoval tiež ministra spravodlivosti.

Združenie bolo zlým správcom

"Nás už nezaujíma, kto je vlastník či nájomca Športcentra, ale máme eminentný záujem na tom, aby fungovalo a slúžilo aj športovcom," hovorí úradujúci šéf SZTK Marián Kukumberg. Spolok, ktorému pred pol druha rokom zastavili dotácie zo štátneho rozpočtu, riadi dnes krízový manažment.

Ekonomický poradca Jozef Troják je zhrozený. "Celé to tu bolo choré," tvrdí a ilustruje to na príklade troch stredísk: športového areálu okolo tatranského hotela FIS, bojnického Športcentra a bratislavského hotela Dom športu. "Na konci roka každé z nich vykázalo príjmy, výdavky, hospodársky výsledok, ale čo bolo v tom, nikto nekontroloval." Vraj nevie zistiť, kto a za koľko v Bojniciach robil, lebo "mzdová agenda bola úplne odtrhnutá".

Strediská buď vykazovali stratu, alebo minimálny zisk. "Už badať zmenu: hotel Dom športu za prvý štvrťrok zarobil 900-tisíc," pochvaľuje si Kukumberg. "Keby nám boli ostali Bojnice, tiež by priniesli za rok aspoň milión až pol druha," myslí si Troják.

Ale neostali. Ostal len Dom športu.

Spolok po januárovej zmene na jeho čele rezignoval na odpor voči štátnej moci.

"Akceptovali sme podlžnosť, lebo sme zistili, že štát nám ju nemieni odpustiť. Potrebujeme mať čím skôr za sebou exekúciu," vraví Kukumberg v nádeji, že s vymazaním biľagu sa zmení postoj štátu k najväčšiemu spolku.

Ale aj keby, všešportové strediská to už spolkovému športu nevráti. "Sám si v dohľadnej dobe určite nijaké nevybuduje, lebo nemá za čo," konštatuje Kukumberg.

Fakty o exekúcii

Čo jej predchádzalo

+ 344 miliónov Sk dal štát za poslednej Mečiarovej vlády prostredníctvom Slovenského združenia telesnej kultúry na investície do športovísk pre Svetovú zimnú univerziádu 1999, ktorej organizačnému výboru šéfovali podpredsedovia vlády Jozef Kalman a po ňom Ľubomír Fogaš

+ 800 miliónov Sk žiadal štát za prvej Dzurindovej vlády prostredníctvom Správy finančnej kontroly od združenia za to, že s investičnými prostriedkami sa narábalo nepredpisovo - pritom nespochybnil, že sa použili na určený účel

Ako prebieha

+ Exekútor prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi predal 68 percent akcií Športky, a.s., za 21,2 mil. (získala ich spoločnosť Luka and Bramer Group), hoci ich nominálna hodnota bola 85 miliónov

+ Hotel FIS na Štrbskom Plese vydražila považskobystrická spoločnosť Kaloni za 83,7 mil. Sk (vysvitlo, že za ňou stojí J&T)

+ Športcentrum Bojnice vydražila prievidzská s.r.o. Sport Hoteling za 25,8 mil. Sk

+ Podľa odhadu exekútora ostáva vydražiť majetok ešte asi za 3-4 milióny Sk. Združenie má zatiaľ zablokované svoje akcie v 1. tatranskej a hotel Horec v Tatranskej Lomnici.