BRATISLAVA (SITA, P67 value) - Hneď úvod uplynulého týždňa priniesol správu, podľa ktorej česká vláda mieni pristúpiť ku privatizácii Československej obchodnej banky (ČSOB) napriek nevyriešenej pohľadávke na Slovensku vo výške 14 mld. Sk. Pohľadávkou sa v súčasnosti zaoberá arbitrážny súd vo Washingtone. Takmer 25% akcií ČSOB vlastní NBS, česká vláda je však odhodlaná banku privatizovať bez ohľadu na to, či sa NBS ako jeden z hlavných akcionárov pripojí alebo nie. Od rýchlej privatizácie si česká vláda okrem iného sľubuje presunutie problému pohľadávky voči Slovensku z roviny ekonomickej do roviny obchodnej. Ako upozornil Ivan Mikloš (DS), výdavky na krytie pohľadávky ČSOB voči Slovenskej inkasnej nie sú zahrnuté do výdavkov štátneho rozpočtu a to napriek tomu, že už v decembri 1993 Mečiarova vláda zaviazala MF SR zahrňovať do rozpočtu i tieto výdavky. V prípade ich zahrnutia by došlo k výraznému zvýšeniu fiškálneho schodku rozpočtu, ktorého v súčasnosti navrhovanú úroveň 5 mld. Sk sa snaží MF SR udržať za každú cenu.
Tlak zo strany SNS, ktoré odmieta podporiť súčasný návrh rozpočtu na budúci rok, pokiaľ nebudú zvýšené výdavky na školstvo a obranu, majú okrem politického vysvetlenia zdôrazňujúceho potrebu SNS zviditeľniť sa v roku volieb i racionálny základ. Zvlášť problémy v rezorte školstva sú všeobecne známe. Ich dlhodobejšie pretrvávanie by sa prejavilo v znížení celkovej úrovne vzdelanosti. Náznak kompromisného riešenia, podľa ktorého by sa medzi školstvo a obranu rozdelila 1 mld. Sk z rezortu poľnohospodárs tva má však polohu čisto symbolickú. Pol miliardy v školstve neprinesie zásadný zvrat súčasného stavu.
Multiplikačný efekt investícii do školstva je obtiažne kvantifikovateľný, minimálne takisto ťažko je však kvantifikovateľný efekt investícií do výstavby diaľnic. Ich výstavba má v budúcom roku pokračovať napriek napätiu v rozpočte v podstate nezmenšenom tempe. Investície na ich výstavbu majú byť v budúcom roku kryté viac ako 5 mld. Sk priamo z rozpočtu, ďalších 10 -11 mld. Sk má byť pokrytých novoprijatými úvermi. Odhliadnuc od problémov so zabezpečením zahraničnej emisie dlhopisov, ktorá mala pokry ť podstatnú časť tohtoročných nákladov na výstavbu diaľnic a ktorej emisia bola kvôli nepriaznivej situácii na zahraničných trhoch, budú diaľnice aj v budúcom roku výrazne najväčšou investičnou aktivitou vlády.
Asymetrickosť vo verejných výdavkoch, keď desatina budúcorčných výdavkov na diaľnice by školstvu pomohla omnoho viac ako peniaze z rezortu poľnohospodárstva, ktoré ich koniec koncov asi tiež nemá nadbytok, má dve vysvetlenia. Podľa toho prvého je vláda presvedčená o tom, že to najpodstatnejšie, čo Slovensko z dlhodobých perspektív potrebuje mať, je čo najrýchlejšie dobudovaná diaľničná sieť. Jej budovanie je plánované do roku 2005 a po toto obdobie bude znamenať výrazné obmedzenie iných možných vere jných investícií a zároveň obmedzovanie výdavkov napríklad práve v školstve na najnižšiu únosnú, alebo ešte nižšiu mieru. Druhým, škaredším vysvetlením je možnosť, že preferencia výstavby diaľnic je víťazstvom lobovania skupiny podnikov, ktoré sa na výstavbe diaľnic podieľajú a majú práve vďaka nej a hlavne vďaka nej zabezpečenú prosperitu na niekoľko rokov dopredu.
Naďalej nevyjasnenou ostáva budúcnosť NBS. Okrem stále otvoreného návrhu novely zákona NBS, kde HZDS trvá na zvýšení podielu NBS na refinancovaní štátneho dlhu na 10% a na tom, že členov bankovej rady bude určovať vláda, obsahuje kontroverznú pasáž týkajúcu sa NBS i návrh budúcoročného rozpočtu. Podľa neho by NBS mala v budúcom roku nakupovať štátne pokladničné poukážky za fixných 12%. Snaha MF o ďalšie zníženie ceny, ktorú platí za priebežné refinancovanie štátneho dlhu, prináša viacero signálov. Nie nezaujímavou je napríklad skutočnosť, že MF zrejme nepredpokladá, že by v budúcom roku mohlo dôjsť k poklesu úrovne úrokových sadzieb pod 12%. Iba ťažko si je však možné predstaviť udržanie úrokových sadzieb na súčasnej úrovni po celý budúci rok bez vážneho dopadu na podnikovú sféru. Podniky, vo väčšine prípadov odkázané na krátkodobé zdroje, vážne pociťujú už v súčasnosti 6 mesiacov trvajúce obdobie vysokých úrokových sadzieb, niekoľkonásobne prevyšujúcu rentabilitu väčšiny podnikov. Intervencia MF v Slovenskej sporiteľni priniesla zatiaľ po zvýšení jej zaangažovanosti na refinancovaní deficitu iba stabilizáciu výnosov pri aukciách ŠPP na úroveň 25% p.a.
Pasívne saldo zahraničného obchodu SR dosiahol na konci októbra 42,994 mld Sk po mesačnom náraste o 4,035 mld Sk. V októbri tak došlo k najväčšiemu nárastu pasívneho slada od zavedenia dovoznej prirážky, keď v auguste i septembri stúplo pasívne saldo iba o približne 1,5 mld. Sk. Vlaňajší schodok obchodnej bilancie dosiahol 64,5 mld. Sk. Zdá sa, že pasívne saldo na konci roku nedosiahne úroveň roku 1996, cenou za to je zvýšenie nákladov v podnikoch a z toho vyplývajúce zníženie ich výkonnosti. Úroveň cien výrobcov v priemysle vzrástla v októbri v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka o 4,8%. Na tomto raste sa podstatnou mierou podieľalo zvýšenie cien elektrickej energie, plynu, pary a teplej vody o 10,7%, ceny samotných produktov priemyselnej výroby vzrástli iba o 3,7%. Väčšina producentov zdá sa zatiaľ nepremietla zvýšenie energetických nákladov do svojich cien a časť z nich kryje znížením vlastného zisku. Snáď jedinou dobrou správou uplynulého týždňa je rozhodnutie EuroTelu, podľa ktorého bude od 1. decembra tohto roku poskytovať pripojenie na Internet, pričom zákazník môže používať jednotné telefónne číslo, s ktorého používaním sa spájajú len telekomunikačné poplatky za lokálne spojenie.
Autor: Juraj Kováčik Autor je analytikom P67 value, spol. s r.o.
