Čerňák uviedol potrebu zahraničných investícií na Slovensku slovami: Krajina s počtom obyvateľov 5,6 milióna, s relatívne malým domácim trhom, s chronickým nedostatkom vlastných finančných zdrojov je vlastne odkázaná na prílev priamych zahraničných investícií. Zahraničné investície otvárajú možnosti nových trhov, prinášajú možnosť dostať sa k najmodernejším technológiám, oboznamujú našich manažérov s používaním najnovších manažérskych techník. Priame zahraničné investície môžu tiež slúžiť na priame krytie reštrukturalizácie a revitalizácie našich podnikov, povedal Čerňák. Slovensko síce nedávno prekročilo hranicu objemu zahraničných investícií sumou 1 mld USD, ale tento objem nezodpovedá potrebám Slovenska ani jeho možnostiam. Podľa Čerňáka by mala byť suma investícií zo zahraničia 8 až 10 krát vyššia. Malý príliv priameho zahraničného kapitálu bol spôsobený aj spôsobom privatizácie v druhej vlne, lebo u nás bola preferovaná domáca kapitálová vrstva, respektíve sa touto vlnou len mala vytvoriť. Čerňák je presvedčený, že zahraničný kapitál sa na Slovensko dostane aj v rámci neoficiálne prebiehajúcej tretej vlny privatizácie (predaj podnikov nadobúdateľmi z prvej a druhej vlny). Podniky sa nakoniec dostanú do tých rúk kam patria, iná je otázka akou cestou a za akú cenu, dodal Čerňák. Preto nie je na mieste, keď u nás počuť: nám netreba zahraničný kapitál, nám stačia najmodernejšie technológie.
SNAZIR je servis na kľúč
SNAZIR, a.s. je komerčná inštitúcia, pôsobí od roku 1991. Od roku 1993 bola transformovaná na akciovú spoločnosť, jej základné imanie je teraz 1,5 mil. Sk, hlavným akcionárom je FNM SR. SNAZIR je podporovaný štátom len nepriamo, tým že kupuje jeho služby. Od roku 1994 SNAZIR dovedna sprostredkoval zahraničné investície za 150 mil. USD (z toho minulý rok za 70 mil. USD), týmito investíciami vzniklo priamo vyše 6 tisíc nových pracovných miest. SNAZIR je veľmi štíhla organizácia, zamestnáva iba niečo vyše 20 zamestnancov, povedal Čerňák. SNAZIR má zastúpenie v Paríži, zakrátko ho otvorí v Londýne a v Düsseldorfe.
SNAZIR hľadá na Slovensku vhodné miesto pre zahraničného investora, vypracováva pre neho makroekonomické štúdie, marketingové štúdie, pomáha mu s registráciou na súde, získava pre neho licencie na úradoch ak sú potrebné. Robíme pre investora vlastne "servis na kľúč". Pracujeme na žiadosť domáceho alebo zahraničného subjektu, hľadáme mu vhodný náprotivok, povedal Čerňák. Vydali sme asi 30 publikácií, vydávame časopis, má 10 tisíc odberateľov, z toho 8 tisíc v zahraničí, ideme vydávať informácie na CD médiách. Vydávame sektorové štúdie, kde je popísaná situácia v sektore a profily jednotlivých podnikov. O tieto publikácie má záujem štátna správa. Konkurentom pre SNAZIR je veľká šestka nadnárodne pôsobiacich poradenských firiem a nakoniec aj komerční právnici a advokáti. V ČR pôsobí podobná príspevková organizácia Czechinvest, s ktorou bude SNAZIR spolupracovať pri hľadaní subdodávateľov v druhej krajine pre svojho klienta - zahraničného investora.
investície do výroby nástrojov
Investormi u nás sú predovšetkým nemecky hovoriace krajiny - Nemecko a Rakúsko, nasleduje Veľká Británia, USA, Holandsko a ČR. Zahraničné investície sa teritoriálne najviac sústreďujú do Bratislavy a do jej okolia do okruhu 50 km, nasledujú Košice a Banská Bystrica. Podľa odvetví zahraničné investície smerujú najmä do strojárstva, do peňažníctva a do služieb. Našimi klientami, ktorí začali investovať na Slovensku boli najmä japonská Sony, Panasonic a Yzaki (elektronické spoločnosti), americká Kimberly Clark (výrobca textilných materiálov pre chirurgov, založila Avent Piešťany), Heineken (kúpil pivovar v Hurbanove). Slovensku chýbajú investície do turistického ruchu hoci má na to všetky predpoklady okrem mora. Podľa Čerňáka v strojárstve je odvetvie kde by sa žiadali zahraničné investície - výroba nástrojov. Úspešná a perspektívna oblasť pre investície je aj výroba automobilových komponentov a elektrotechnický priemysel. Automobil sa skladá asi so 100 súčiastkových skupín, vo výrobe nadpolovičnej väčšine z nich sú slovenské podniky schopné sa presadiť, doplnil Čerňák. Pozitívnym príkladom je Volkswagen Bratislava, ten chce ešte do konca tohto roka v Bratislave investovať 215 mil. DEM.
Investičné prednosti a nedostatky Slovenska
Čerňák uviedol výhody Slovenska pre zahraničných investorov: Kvalifikovaná pracovná sila s vysokým počtom vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Tradícia v precíznom prístupe našich ľudí v technických zručnostiach. Skutočnosť, že naša legislatíva umožňuje u nás založiť podnik so 100 percentnou účasťou zahraničnej osoby, s možnosťou transferu zisku do zahraničia v konvertibilnej mene. Výhodou je členstvo Slovenska v WTO, že je asociovaným členom EÚ a veríme že sa stane v krátkom čase členom OECD. Výhodou Slovenska je lacná pracovná sila, mesačná mzda sa u nás pohybuje na úrovni 300 USD a pritom v Portugalsku - je to najmenej rozvinutý štát EÚ, je priemerná mzda 1200 USD, doplnil Čerňák.
Zahraniční investori na Slovensko neprichádzajú v intenciách malého slovenského trhu, ale oveľa väčšieho trhu, ktorý je na území okolitých štátov (až 120 mil. obyvateľov), lebo medzi Slovenskom a najmä štátmi CEFTA nie sú významné obchodné bariéry, vysvetlil Čerňák. Investovať v našom stredoeurópskom regióne pre nemeckých a rakúskych investorov je podľa Čerňáka určite výhodnejšie a jednoduchšie ako v ázijských krajinách aj kvôli mentalite ľudí. Daňové zvýhodnenia pre investorov nie sú príliš dôležité, prvoradou podmienkou pre zahraničných investorov je politická stabilita, zdôraznil Čerňák. Tiež sa žiada znížiť byrokraciu na úradoch, napr. registrácia spoločností v zmysle obchodného a devízového zákona by sa mala zjednodušiť a zrýchliť. Mala by byť možnosť riešiť obchodné spory mimosúdnou cestou. Čerňák sa domnieva, že by štát mal diferencovane podporiť zahraničné investície na úrovni regiónov.
