ora Stanislava Janotu ide o všetky bratislavské polikliniky a o Kochovu nemocnicu na Partizánskej ulici. Ako uviedol ďalej, napriek tomu, že privatizačné projekty treba podať do konca decembra, mesto nemá doteraz od jednotlivých polikliník dostatočné podklady, na základe ktorých by sa dali projekty vypracovať. S. Janota to dáva do súvislosti s listom ministra zdravotníctva Ľ. Javorského zdravotníckym zariadeniam, v ktorom im ešte v máji určil rozsah informácií, ktoré môžu poskytnúť záujemcom o privatizáciu. "Z týchto údajov však nemožno nijaké projekty pripraviť, pretože nedávajú predstavu o skutočných nákladoch na teplo, svetlo, na údržbu budovy," skonštatoval viceprimátor. V tejto súvislosti vyjadril obavy, že "niektorí privilegovaní ľudia majú o budovách polikliník všetky dôležité informácie, na základe ktorých môžu vypracovať kvalitnejšie projekty". Najlepšie podklady dostalo mesto od polikliniky v Karlovej Vsi vo 4. bratislavskom okrese a od polikliniky v Petržalke, kde však nie sú majetkovo vysporiadané budovy. Naopak, podklady z polikliník na Tehelnej ulici a v Ružinove neumožňujú práce na privatizačných projektoch ani začať. Napriek tomu má mesto o sprivatizovanie zdravotníckych zariadení stále záujem, "chceme totiž, aby bola úroveň zdravotníckych služieb pre Bratislavčanov aj po privatizácii zachovaná aspoň na doterajšej úrovni," zdôraznil S. Janota. Po prípadnom sprivatizovaní budov zdravotníckych zariadení obchodnými spoločnosťami by sa totiž podľa názoru samosprávy mohlo stať, že priestory polikliník by sa využívali na prenájom lukratívnejších činností. Ako skonštatoval S. Janota, z doterajších údajov vyplýva, že napríklad mestské časti Dúbravka a Karlova Ves budú na dofinancovanie sprivatizovanej polikliniky potrebovať ročne okolo 10 miliónov korún, mestská časť Devínska Nová Ves do 6 miliónov. Podľa jeho slov je však zdravie takou prioritou, na ktorú mesto a mestské časti musia nájsť finančné prostriedky aj na úkor iných oblastí.

Autor: SME-jb