Dnes ho poznáme ako červeného deduška s bradou, ktorý s veľkou nošou darčekov na chrbte prináša radosť hlavne tým najmenším. 6. december - sviatok Mikuláša signalizuje príchod Vianoc a navodzuje už predvianočnú atmosféru. Na celom území Slovenska je dnes zvykom v predvečer Mikuláša obdarúvať sa mikulášskymi balíčkami. Masky Mikuláša, čerta a anjela majú starú tradíciu, ale v niektorých oblastiach sa objavujú dodnes. Možno povedať, že sa zachovali rovnako v mestách i na dedinách.
K 6. decembru sa viaže množstvo zaujímavých zvykov, siahajúcich do dávnej minulosti. Počiatkom stredoveku, už v druhom decembrovom týždni prebiehali v celej Európe predslnovratné obyčaje, ku ktorým patrila výmena darov a rôzne maskované sprievody. Cirkev v snahe nahradiť starší pohanský kult kultom kresťanským určila oslavy na 6. december. Mnohí z nás ani nevedia, že Mikuláš skutočne existoval a pôsobil ako biskup v Mire v Malej Ázii v štvrtom storočí. Pretože bol veľmi štedrý a obetavý, získal si obľubu u najširších vrstiev obyvateľstva. V období feudalizmu bol Mikuláš aj u nás patrónom rybárov, pltníkov, lodníkov, zlatníkov, detí a najmä žiakov. Veď dodnes v mnohých školách pretrváva zvyk skandovať alebo napísať na tabuľu "Na svätého Mikuláša neučí sa, neskúša sa, každá päťka odpúšťa sa, to je odkaz Mikuláša". V minulosti študenti mnohých škôl usporadúvali mikulášske sprievody charakteristické komickými maskami. Neskôr sa tieto sprievody zredukovali len na obchôdzky Mikuláša, čerta a anjela. Iné boli zvyky na vidieku. K najstarším patria obchôdzky ľudských postáv na Mikuláša s ľudskými a zvieracími črtami, ako aj zvyk v Bystrickej doline na Kysuciach, kde na Mikuláša nosili mládenci po domoch figurínu ľudskej podoby, urobenú z handier. Tento zvyk na pobavenie divákov mal však pôvodne oveľa hlbší význam a súvisel s kultom starých Slovanov v predslnovratnom období. V iných oblastiach Slovenska chodievali zase Mikuláši preoblečení v rôznych maskách s korbáčmi v ruke a s perníkmi a cukrovinkami vo vrecku. Deti a malé dievčence boli povinné kľaknúť si a pomodliť sa za hrozby Mikuláša, aby nedostali bitku, ale nejaký sladký darček. Inde zasa v predvečer Mikuláša chodili dievčiny k studni a pýtali sa: "Mikuláš, Mikuláš, či mi muža požehnáš?" Nečakali odpoveď, ale bežali späť, ak ich počul okoloidúci, zavolal: "Dal som jednej diabla a tebe dám dvoch." Vtedy dievča verilo, že sa nevydá alebo dostane zlého muža.
Postavy Mikuláša, čerta a anjela sa na vidieku začínajú zjavovať v 19. storočí. Čert sa obvykle obliekal do kožucha vyvráteného naruby a anjeli v mnohom pripomínali postavy Barbory alebo Lucie, ktorých obchôdzky patrili tiež k veľmi starým tradíciám. V medzivojnovom období chodievali v okolí Žiaru nad Hronom na obchôdzky štyria mládenci. Predstavovali Mikuláša, čerta a dvoch anjelov. Čert mal kožuch prepásaný reťazou a na nej zvonce. Na priadkach sa zastavili pri každom dievčati a každá musela pred nimi pokľaknúť a modliť sa žartovnú modlitbu. Na Mikuláša sa praktizovali aj ľúbostné čary. Tam, kde ich dievčatá neskúšali na Ondreja, robili tak na Mikuláša. Mikulášske zvyky mali a majú svoje čaro aj v súčasnosti. Dnes už im zostala len estetická a zábavná funkcia, ktorú vedia vychutnať najmä tí najmenší.
Autor: LUCIA PALŠOVÁ
