mi hrdinami boli slovenské veľhory a ľudia v nich. Teda Horská služba a viac či menej zodpovední turisti. Ich príbehy, často inšpirované skutočnými udalosťami, budeme môcť sledovať v Slovenskej televízii od budúceho roku. Prvý diel bude hotový koncom januára, lebo hlavný sponzor Výbor kandidatúry ZOH Poprad - Tatry 2006 sa ním chce prezentovať na za Zimnej olympiáde v Nagane. Postupne sa zostrihajú ďalšie časti, aby sa dielo mohlo zaradiť do vysielania v septembri. V seriáli hlavné roly vytvorili Štefan Kvietik, Michal Dočolomanský, Jozef Vajda, Marián Geišberg, Ondřej Pavelka a plejáda mladých hercov. Nakrúcať sa začalo 31. júla a herci so štábom strávili vo vysokohorských podmienkach, teda pri tatranských plesách, v končiaroch či na chatách dovedna osemdesiatsedem filmovacích dní. Dielo produkovala spoločnosť Patria Cinema, ktorú tvoria Martina Hubová, Zbyňo Papánek a Jozef Vajda, koproducentom je STV. Martina Hubová je zároveň aj autorkou scenára, poprosili sme ju preto o záverečné bilancovanie.
"Pôvodný plán nakrúcania bol osemdesiatštyri dní. Takže sme mali vlastne iba trojdňový sklz, čo pri tak rozsiahlom projekte považujem za neuveriteľné. Mnohí ani neverili, že ho dovedieme do zdarného konca. Že sa všetko podarilo je zásluhou režiséra Ľuba Kocku, kameramana Doda Šimončiča a samozrejme celého štábu. Rada by som poďakovala všetkým, ktorí sa spoločne štyri mesiace "vytrapovali", neraz naozaj v extrémnych podmienkach. Cením si, že ani raz za celý čas nedošlo ku konfliktu, ktorý by trval dlhšie než nutných tridsať minút, pokým z človeka prvá zlosť vyfučí a všetko sa vysvetlí. Je dôležité, že sa zišiel skvelý kolektív, pretože bez neho by sa náročné filmovanie nedalo zvládnuť. Určite sa to podarilo aj preto, že sme robili prácu, ktorej sme verili."
m Nakrútilo sa šesť letných príbehov. Kedysi ste spomínali, že ak všetko dobre pôjde a bude chuť a záujem, možno napíšete aj ďalšie, tentoraz zimné vysokohorské historky. Tak čo, pokračujete v písaní?
"Na záver sme si všetci sľúbili, že sa určite stretneme pri ďalšej spolupráci na seriáli. Ako začínajúcej autorke i producentke mi veľmi dobre padla vyjadrená dôvera a podpora. Je pre mňa záväzná."
m Čo bolo pre vás za štyri mesiace nakrúcania najťažšie?
"Ja sa chcem v prvom rade živiť písaním. To, že sme sa so Zbyňom Papánkom a Jozefom Vajdom stali aj producentmi bola nevyhnutnosť. Museli sme založiť firmu, aby sa scenár vôbec mohol zrealizovať. Preto tvorivá práca, aj keď bola náročná a človek sa jej musel venovať od rána do noci, ma natoľko nevyčerpávala ako producentské záležitosti. Najťažšie boli momenty, keď dochádzala finančná miazga a bolo nutné poprosiť štáb, aby aj bez nej vydal zo seba maximum a ďalej pokračoval v práci. Aby uveril, že sa podarí prívod obnoviť. To boli pre mňa ľudsky najnáročnejšie chvíle: hovoriť o finančných záležitostiach."
m Že nakrúcať vo Vysokých Tatrách je nielen krásne, ale aj nebezpečné, ste sa presvedčili hneď pri obhliadkach terénu, keď s vami havaroval vrtuľník. Boli aj ďalšie dramatické okamžiky?
"Na to, že sme sa neraz pohybovali skutočne v náročných terénoch, išlo všetko obdivuhodne hladko. Náročných nielen pre hercov, ale najmä pre štáb, ktorý tu musel stráviť celé štyri mesiace a navyše do výšok dopravovať nielen seba, ale všetku techniku. Navyše, mladí herci absolvovali horolezecký "rýchlokurz geniality", a tak sa im to zapáčilo, že sa potom púšťali do krkolomných výstupov či zlaňovania. Neviem, či nad nami bdela dáka vyššia moc, no našťastie sa za celý čas nikomu nič nestalo."
m Až na kameru.
"Áno, to bol jediný vážnejší incident. Miestny občan, ktorý dlhšie zotrval v občerstvovacom zariadení, nezvládol na cesta z Hrebienka do Smokovca smer a prešiel nám autom batohy. Čo by až tak nevadilo, keby v jednom nebola kamera. Našťastie, neležala centrálne, takže ju "len" trochu štrajchol a odlomil časť, kde sa vkladajú baterky. Problémom však bolo, že v tom čase už celý štáb kráčal hore Malou Studenou dolinou k Téryho chate, kde sa malo tri dni filmovať. A my sme s technikom stáli dole a vedeli, že nakrúcať niet čím. Nová kamera sa potom rýchle dopravovala v noci z Bratislavy."
m Keď sme v lete robili reportáž z nakrúcania, Horská služba si spoluprácu s filmármi pochvaľovala. To však bolo na samom začiatku. Ako to vyzeralo ku koncu? Neliezli ste im už trochu na nervy?
"Na to, že títo muži sú zvyknutí na svoj rytmus, presné pravidlá, mali s nami obdivuhodnú trpezlivosť. Najmä keď sme niekoľko dní nakrúcali priamo v dome Horskej služby v Starom Smokovci. Namiesto jesenného pokoja medzi letnou a zimnou sezónou zrazu hystéria, panika. Tridsať členov štábu, desať hercov, všade krik, neporiadok. Presne ako to na správnom pľaci vyzerá. Napriek tomu vydržali a myslím, že sme sa rozišli tak, že sa sem budeme môcť aj vrátiť."
