Na sivej obytnej budove oproti Prezidentskému palácu odmeriava svetelná časomiera počet dní, ktorý podľa výpočtov vládnych predstaviteľov chýba Michalovi Kováčovi do ukončenia jeho funkčného prezidentského obdobia. Odmeriavači sú promptní. Displej svieti nielen vo večerných hodinách, ale aj v prípadných tmavých dňoch.

Svetelný displej v Bratislave na prvý pohľad odmeriava naozaj to, čo si želali tí, ktorí ho vymysleli a namontovali. Zároveň však v nepriamej úmere voči každodenne klesajúcemu číslu na displeji odmeriava nekultúrnosť tých, ktorí ho vymysleli a namontovali. Vladimír Mečiar sa počas svojho tretieho premiérovania ani nepokúšal tajiť so svojím viac ako negatívnym vzťahom k Michalovi Kováčovi. Tesne po vyhratých voľbách začiatkom októbra 1994 sa dokonca pred svedkami vyjadroval, že jednou z jeho hlavných úloh vo funkcii premiéra bude za každú cenu prinútiť Michala Kováča abdikovať. V tom istom čase Ján D., neskorší minister hospodárstva a terajší poslanec za HZDS a riaditeľ podniku Slovenský plynárenský priemysel (údajne evidovaný v archívoch ŠtB ako dôverník tajnej spolupráce pod číslom 300 144/28858 s krycím menom Jano) v bratislavskom Junior hoteli pred svedkami opisoval oslavu úspešných volieb v sídle HZDS. Podľa Jána D. tam padli aj takéto slová - "Starého Kováča už máme na lopatkách!"

Pokusov prinútiť Michala Kováča odstúpiť bolo veľa. Spomeňme tie najostrejšie - únos prezidentovho syna, kauza Technopol a zverejnenie vyfabrikovaného účtu prezidenta Kováča v rakúskej banke. Venujme sa Technopolu.

Technopol

História kauzy Technopol sa začína v marci až máji roku 1992, keď slovenská firma Technopol vyplatila holandskej firme Introcommerce sumu 2,3 milióna dolárov (cca 650 miliónov slovenských korún) za dodávku textilu, ktorá nebola nikdy dodaná.

Michal Kováč mladší bol v tom čase spolumajiteľom firmy Sycko. Ani on, ani ďalší spolumajiteľ firmy Sycko nikdy neboli pracovníkmi Technopolu a ich firma nikdy neobchodovala ani s firmou Technopol, ani s holandskou firmou Introcommerce. Michal Kováč starší bol v tom čase poslancom Federálneho zhromaždenia za vtedy opozičné Hnutie za demokratické Slovensko. Kauza Introcommerce verzus Technopol sa podľa našich policajných zdrojov prešetrovala v roku 1992 na útvare organizovanej kriminality Jánom V. Podnet sa založil a spisový materiál bol skartovaný po uplynutí skartačnej lehoty.

Technopol však trestné oznámenie za podvod podal v Holandsku, pretože sídlo firmy Introcommerce bolo v Holandsku, a spoluprácou nemeckej a holandskej polície sa podarilo zistiť jedného z páchateľov podvodu, ktorým podľa vtedajších zistení bol Peter Krylov.

Kto je to Peter Krylov

Ide o štyridsaťsedemročného muža s výrazným čiernym obočím, ktorý sa narodil v okrese Dolný Kubín. Pracoval ako policajt. Bol odsúdený za rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve, nedovolené ozbrojovanie a výtržníctvo. Je pozoruhodné, že napriek tomu dostal on aj jeho rodina v roku 1981 vycestovaciu doložku do Spolkovej republiky Nemecko. Kto žil v prednovembrovom Československu, veľmi dobre sa pamätá, aké prekážky vtedajší režim kládol obyčajným ľuďom, zďaleka nie odsúdeným, pri cestovaní. A pravidlom bolo, ak už človek vycestovaciu doložku dostal, jeho rodina na deväťdesiat percent ostávala vo vlasti ako rukojemníci.

Vysvetlením, prečo odsúdený policajt Peter Krylov dostal spolu so svojou rodinou vycestovaciu doložku, môže byť register l. správy ŠtB, OEČ 424 145 a v ňom zväzok č. 10081/516, pod ktorým bol Peter Krylov evidovaný pod krycím menom Číšník. Vo februári 1981 v miestnostiach československého vysielania americkej rozhlasovej stanice v Mníchove vybuchla bomba. V súvislosti so zázračným vybavením jeho vycestovacej doložky sa vynára otázka - mohol Krylov istým spôsobom pomáhať, respektíve podieľal sa dáko pri uskutočnení mníchovského výbuchu bomby v krídle Slobodnej Európy, kde sídlilo československé vysielanie? Ako policajt mal vedomosti o tom, ako sa zbrane, a povedzme aj výbušniny používajú, navyše sa už v tom čase nedovolene ozbrojoval. Alebo iba bol ŠtB nasadený do Slobodnej Európy? Dodajme, že ako speaker pracoval v Slobodnej Európe od roku 1982.

Kolegovia si ho odtiaľ pamätajú ako človeka, ktorý nosil viac ako často v igelitke väčší obnos dolárov a mariek.

V septembri roku 1992 ho mníchovská polícia zatkla, opäť za podozrenie z nedovoleného obchodovania so zbraňami. Pri prehliadke jeho bytu sa našlo asi milión mariek v hotovosti. Peter Krylov priznal, že peniaze pochádzajú z medzinárodných podvodov. Peter Krylov uviedol, že jeho bratranec Branislav Chilo - Pták mu pomáhal z Československa zaobstarať zbrane, ktoré sa tiež pri onej prehliadke bytu našli. Išlo o samopal škorpión, poloautomatickú pištoľ CZ, revolver Gaser, opakovačku Steyr, pištoľ Femara a podobne.

Kto je Branislav Chilo - Pták

Narodil sa v Levoči v roku 1959, je vysokej zavalitej postavy s tmavými kučeravými vlasmi. Okresný súd v Spišskej Novej Vsi naňho vydal zatykač pre trestný čin podvodu podľa paragrafu 250 Trestného zákona. Kriminálna polícia ho hľadá od leta roku 1994. V máji 1995 bol naňho vydaný medzinárodný zatykač.

Napriek tomu, že slovenská polícia po ňom aj pomocou televízie v lete 1994 vyhlásila pátranie, Branislav Chilo - Pták sa v auguste a v septembri 1995 bez problémov pohyboval po Slovensku. A dokonca v septembri 1995, niekoľko dní po únose prezidentovho syna, o ktorom Vyšší krajinský súd vo Viedni skonštatoval, že ho s najväčšou pravdepodobnosťou vykonal slovenský štátny orgán, teda asi SIS, sa Branislav Chilo - Pták stretol údajne s riaditeľom kontrarozviedky Jaroslavom S.

Kto je Jaroslav S.

Správa branno-bezpečnostného výboru SNR z novembra 1991 a marca 1992 sa pokúsila medziiným objasniť vytrhnutie niektorých stránok z registra ŠtB bývalej XII. správy v Bratislave s menami osôb, ktoré boli na týchto stranách zaevidované.

Dočítame sa v nej strohú charakteristiku - "Druhou najvýznamnejšou osobnosťou medzi reaktivovanými príslušníkmi ŠtB bol pán Jaroslav S., ktorý od 9. 2. až do 6. 8. 1990 pôsobil ako náčelník a neskôr ako riaditeľ Úradu na ochranu ústavy a demokracie v Bratislave a zneužil možnosť dostupnosti utajovaných dokumentov ŠtB k lustrovaniu iných osôb a k vykradnutiu väčšieho počtu registračných zväzkov. Máme dôvodné podozrenie, že práve tieto zásluhy mu zabezpečili post prvého námestníka MV SR, ktoré mu zabezpečil pán Mečiar." Všimnime si aj druhý citát zo správy branno-bezpečnostného výboru SNR, ktorá potvrdzuje predošlé tvrdenie: "Pri rekapitulácii doterajších poznatkov môžeme zatiaľ uzavrieť, že na vytrhnutej dvojstrane s registračnými číslami od 19419 - 19530 bol pod číslom 19508 evidovaný pán plukovník JUDr. Jaroslav S., od februára 1990 náčelník XII. správy ZNB a až do 14. 8. 1990 námestník riaditeľa úradu federálneho ministerstva vnútra a od 15. 8. 1990 prvý námestník Ministerstva vnútra SR, ktorý pracoval a zodpovedal za tieto spisy ŠtB. Napokon na vytrhnutej dvojstrane s registračnými číslami 31031 -31060 bol pod číslom 31048 zaevidovaný JUDr. Vladimír Mečiar."

Jaroslav S. mal údajne od vzniku Hnutia za demokratické Slovensko na starosti bezpečnostnú politiku, a odkedy HZDS sídlilo na Tomášikovej ulici, mal v jeho sídle budovať nelegálne štruktúry pre spravodajskú činnosť. Pretože na jar 1993 po vzniku SIS Michal Kováč odmietol menovať do funkcie riaditeľa SIS Ivana L., aj on si na vysokú funkciu v SIS, konkrétne na funkciu riaditeľa kontrarozviedky musel počkať až do leta 1995, keď bolo vedenie SIS - Vladimír Mitro a Igor Cibula - odvolané.

Dodajme ešte, že po rozdelení federácie Slovenská informačná služba protiprávne získala archívy ŠtB a hoci už lustračný zákon na Slovensku stratil platnosť, archívy ŠtB sú dodnes v archívoch SIS a pravdepodobne sú využívané na účely slovenskej tajnej služby. Jaroslav S. sa podľa našich informácií údajne intenzívne zaoberal priebehom vyšetrovania kauzy Technopol.

Napriek tomu, že takmer od prvých dní vyšetrovania únosu prezidentovho syna bola zo spáchania tohto trestného činu podozrivá SIS, sa Jaroslav S. stal členom vyšetrovacieho tímu.

Kto je Ivan L.

Údajne registrovaný v zväzkoch ŠtB pod číslom 180861, 33678, krycím menom Alex ako dôverník tajnej spolupráce. V 91. roku spoluzakladal Hnutie za demokratické Slovensko. V 92. roku počas druhého Mečiarovho premiérovania bol vedúcim Úradu vlády. V 93. roku ho prezident Kováč odmietol menovať do funkcie riaditeľa SIS, ale aj do funkcie ministra financií, ako sa prezident Kováč vyjadril - "pre morálnu nespôsobilosť". V 95. roku počas tretieho premiérovania Vladimíra Mečiara sa Ivan L. predsa len riaditeľom SIS stal, a to vďaka tomu, že HZDS si v parlamente v apríli 1995 presadilo novelu zákona o SIS, podľa ktorej slovenský prezident už nemenoval najvyššieho predstaviteľa tajnej služby, ale "riaditeľa SIS vymenúva a odvoláva na návrh predsedu vlády SR vláda SR". Od 91. roku sa podľa našich informácií datuje blízke priateľstvo Ivana L. a Anny N.

Kto je Anna N.

Má 45 rokov, ešte v prednovembrovom období pracovala na sekretariáte Úradu vlády. S Vladimírom Mečiarom si údajne porozumela od prvých chvíľ, keď sa Mečiar vyskytol v budove Úradu vlády, teda od roku 1990. Odvtedy stála pri každej príležitosti verne za Mečiarovým chrbtom, až do čias, keď jej miesto napríklad pri prijímaní zahraničných návštev neobsadila Blažena Martinková.

Podľa tvrdení vtedajších podpredsedov HZDS z januára 1992 si táto Mečiarova bývalá dôverníčka rozumela viac ako dobre aj s Ivanom L. Podpredsedovia HZDS sa u predsedu Mečiara dožadovali aspoň oslabenia právomocí Anny N. a rozbitia tandemu Ivan L.- Anna N. Vladimír Mečiar zareagoval svojsky úprimne, tvrdiac, že nič podobné nie je v jeho silách urobiť, pretože Anna N. má také informácie, ktoré ho môžu do 24 hodín zničiť.

Anna N. a Technopol

Podľa Die Presse z 13. 9. 1995 a podľa Süddeutche Zeitung zo začiatku novembra 1995 Peter Krylov ako bývalý agent ŠtB mohol v Nemecku vykonávať špionáž a pre svoju vydierateľnosť mohol byť donútený k výpovedi proti Kováčovi. Süddeutche Zeitung ďalej konštatuje, že Mníchov v októbri 1994 na dva týždne navštívila Anna N. Podľa väzenských záznamov Petra Krylova vo väzení navštevovala iba jeho matka a manželka.

Nie je vylúčené, že Anna N. sa s jednou z nich stretla. Faktom ostáva, že Peter Krylov až v novembri 1994 rozšíril svoju výpoveď v tom zmysle, že na podvode spolu s ním, Mariánom K. a Martinom S. M. sa podieľal aj syn slovenského prezidenta Michal Kováč mladší.

Rozšírenie výpovede Petra Krylova

Zopakujme si teda ešte raz - Peter Krylov bol v Mníchove zatknutý v septembri 1992 a až v novembri 1994, po tom, čo Mníchov navštívila Anna N., si Peter Krylov spomenul, že spolu s ním do podvodu na firme Technopol bol zapletený aj syn slovenského prezidenta. 18. novembra 1994 bol na Mariána K., Martina S. M. a Michala Kováča mladšieho na základe priznania Petra Krylova, bez ich vypočutia, vydaný medzinárodný zatykač. Medzinárodný zatykač obsahoval výraznú, ľahko dokázateľnú chybu. Podľa neho totiž Michal Kováč mladší ako bývalý pracovník Technopolu nadväzoval v Technopole potrebné kontakty. Syn slovenského prezidenta však nikdy v Technopole nepracoval a ani s Technopolom ako spolumajiteľ firmy Sycko nikdy neobchodoval.

Technopol a vyšetrovanie

Pripomeňme peripetie vyšetrovania kauzy Technopol na Slovensku. Po skartácii kauzy Technopol na Slovensku a po výpovedi Petra Krylova v novembri 1994, bol začiatkom roku 1995 odvolaný tím policajtov, ktorým sa nepodarilo zadokumentovať trestnú činnosť prezidentovho syna. Vytvorila sa nová skupina pod vedením riaditeľa správy kriminálnej polície pána Šimovčeka. Podľa policajných zdrojov sa údajne Jaroslav S. po menovaní do vysokej funkcie SIS intenzívne zaujímal o priebeh vyšetrovania a dokonca mal na samotného pána Šimovčeka vyvíjať nátlak, aby sa čo najskôr na Slovensku voči Michalovi Kováčovi mladšiemu začalo trestné stíhanie. Keďže sa tak nestalo, pán Šimovček bol 1. augusta nahradený Antonom M., ktorý mal byť zároveň aj informátorom SIS a pravou rukou Jaroslava S. v policajných zložkách. Pripomeňme, že po únose sa práve Anton M. z titulu svojej funkcie pričinil o to, že sa členom vyšetrovacieho tímu, vytvoreného pre kauzu únosu, stal práve Jaroslav S.

Ako predbežný dátum 12. septembra 1995 navrhli nemecké kompetentné úrady na pôde nemeckého veľvyslanectva vypočuť Michala Kováča mladšieho. K jeho vypočutiu však nedošlo. M. Kováč mladší bol 31. augusta 1995 násilne zavlečený do rakúskeho Hainburgu. Akoby sa páchatelia tohto činu zľakli, že Michala Kováča mladšieho nemecké vyšetrovacie orgány vypočujú a zistia, že je v kauze medzinárodného podvodu na slovenskej firme Technopol nevinný. Zatiaľ zistené a publikované fakty svedčia o tom, že únos prezidentovho syna najpravdepodobnejšie zorganizovali a vykonali príslušníci a technika SIS. M. Kováč mladší bol 27. 12. 1995 napokon predsa len slovenskými vyšetrovacími orgánmi obvinený v kauze Technopol, lenže nie za vykonanie podvodu, ale len za návod na spáchanie trestného činu.

Technopol a Dušan K.

Podľa našich informácií do kauzy Technopol bol zainteresovaný aj Dušan K., ktorý v druhej polovici 70. rokov pôsobil v Nemecku ako spravodajca denníka Rudé právo. Pod číslom 405925 s krycím menom Kmeť bol evidovaný ako agent ŠtB. V novembri 1995, keď sa v Slovenskej televízii začal vyrábať seriál výpovedí s Petrom Krylovom, bol Dušan K. šéfredaktorom spravodajstva.

Peter Krylov a STV

Slovenská televízia na pokračovanie v novembri a decembri 1995, teda niekoľko mesiacov po únose Michala Kováča mladšieho, nahrala rozhovor s Petrom Krylovom, kde sa Krylov netajil svojou vinou na podvode v rámci kauzy Technopol a zároveň pred kamerami obvinil prezidentovho syna zo spolupáchateľstva. Michala Kováča mladšieho Slovenská televízia vôbec neoslovila, aby sa mohol brániť. Až na písomnú žiadosť Kováčovho právneho zástupcu nakrútil štáb Slovenskej televízie Kováčovu reakciu na Krylovove obvinenia. Táto reakcia bola nakrútená medzi 18. a 19. hodinou moderátorom Bronislavom Tesaříkom. Približne okolo 20. hodiny v ten istý večer bol ďalší slovenský moderátor STV a jej terajší riaditeľ Igor K. podľa SME videný, ako v ženskej spoločnosti vošiel do sídla riaditeľa SIS na Vajnorskej ulici. A tak sa vynára otázka - odniesol Igor K. rozhovor s Michalom Kováčom mladším ukázať vedeniu SIS skôr, ako sa tento rozhovor vysielal? Peter Krylov napriek tomu, že bol aj slovenskými kompetentnými orgánmi obvinený zo spolupáchateľstva v kauze Technopol a aj napriek tomu, že sa k tomu sám pred televíznymi kamerami priznal, nebol na Slovensku zadržaný.

Dokonca 26. marca prišiel na Slovensko s tým, že mu slovenské vyšetrovacie orgány preplatili spiatočnú letenku Bratislava - Mníchov. A už ako vtip vyznieva, že onoho 26. marca vypovedal ako svedok nie v kauze Technopol, ale v kauze únosu prezidentovho syna, hoci v čase únosu Michala Kováča mladšieho bol v mníchovskom väzení.

Akoby slovenským vyšetrovacím orgánom stačilo, že Peter Krylov obvinil Michala Kováča mladšieho pred televíznymi kamerami zo spolupáchateľstva.

Technopol a prezident

To, že v kauze Technopol ide v prvom rade o diskreditáciu prezidenta, dokumentoval výrok Vladimíra Mečiara z 24. mája 1996 pre Slovenský rozhlas: "Dnes, keď sa vyšetruje Technopol a takzvaný únos, súčasne sa preukazuje spätosť týchto prípadov, a o kauze Technopol vo vzťahu k amnestii rozhoduje človek, ktorý ak by nemal imunitu prezidenta, bol by s najväčšou pravdepodobnosťou obvinený ako jeden zo spolupáchateľov tejto kauzy."

Podkladom pre tieto Mečiarove slová boli zrejme informácie Slovenskej televízie zo 14. mája 1996. STV v ten deň odvysielala úryvok z výpovede Ladislava Mattu, bývalého zástupcu riaditeľa oddelenia 8 Technopolu. Podľa Slovenskej televízie Ladislav Matta v prvej polovici 92. roku sprostredkoval stretnutie bývalého generálneho riaditeľa Technopolu Zoltána Szitása, na ktorom Michal Kováč z titulu svojej funkcie predsedu Federálneho zhromaždenia Szitásovi mal sľúbiť, že vybaví pre Technopol kompenzáciu devalvačných dopadov, pričom M. Kováč mal ako protihodnotu dostať od Ladislava Mattu súhlas k textilnej transakcii, pre ktorú firma Technopol prišla o 2,3 milióna dolárov.

Slovenskej televízii a moderátorovi Igorovi K. sa podarili hneď tri chyby - po prvé - Ladislav Matta (mimochodom tiež pod číslom 30364 a krycím menom Matuška evidovaný ako agent ŠtB), vo svojej výpovedi uviedol nielen Michala Kováča, ale aj Jána D. ako ministra hospodárstva, na čo STV pozabudla. Po druhé - v podobných funkciách v prvej polovici 92. roku nebol ani Ján D., ani Michal Kováč, pretože HZDS bolo v tom čase v opozícii. Predsedom Federálneho zhromaždenia sa Michal Kováč stal až po voľbách, v júni 1992, teda až po tom, čo sa podvod na Technopole vykonal. A po tretie, uskutočnenie podobného stretnutia poprel samotný Zoltán Szitás.

Epilóg

V tmavé sychravé dni a noci na sivej budove oproti Prezidentskému palácu svieti displej s počtom dní, ktoré podľa predstaviteľov vládneho HZDS chýbajú do ukončenia prezidentovania Michalovi Kováčovi. Pod absurdným displejom svieti ešte absurdnejší názov - Miluj život, a nie drogy! Ale oveľa absurdnejšia ako každodenne klesajúce číslo na displeji a ako s ničím nesúvisiaci názov, je otázka, ktorá sa vynára celkom mimovoľne na základe hore uvedených faktov. Tá otázka znie - Využíva predsa len slovenská tajná služba archívy ŠtB, ktoré získala protiprávne, na svoje účely? Je v súčasnosti takýmto scenárom diskreditácia prezidenta Kováča?

Autor: Ľuba Lesná