V týchto dňoch sa vrátil zo Štrasburgu Prof. MUDr. JURAJ ŠVEC, DrSc., ktorý sa tam zúčastnil na rokovaní Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii (ECRI) ako národný delegát SR. Rokovanie nadviazalo na veľmi významný summit hláv členských štátov Rady Európy (10. a 11. októbra 1997), ktorý prijal zásadné rozhodnutia na posilnenie pluralitnej demokracie, tolerancie a súdržnosti, stability a sociálnej istoty ľudí v zjednocujúcej sa Európe.
Aké sú úlohy Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii?
"Komisia ECRI posudzuje zákonné normy členských štátov Rady Európy pre potláčanie prejavov rasizmu z hľadiska ich kvality, rozsahu a najmä uplatňovania. Prijaté medzinárodné konvencie a rámcové dohovory však často nie sú v súlade s množiacimi sa závažnými prejavmi rasovej neznášanlivosti a násilia. Štvorčlenné komisie vypracúvajú predbežnú správu o pridelenej krajine, ktorú potom prerokúvajú s jej národným delegátom. V týchto dňoch sa už pripravujú záverečné správy a odporúčania, ktoré po schválení v pléne budú postúpené vládam členských štátov RE."
Ktorú krajinu ste posudzovali vy?
"Asi vás sklamem, ale všetky údaje o autoroch a obsahu predbežných správ sú tajné. Naša práca sa opiera o informácie získané od predstaviteľov vlád, ministerstiev a viacerých nevládnych organizácií, medzi nimi aj UNESCO, OBSE a OECD, a žiada si veľa osobného nasadenia i diplomatického prístupu."
Čo hovorí správa ECRI o Slovenskej republike?
"Po prvý raz som ju dostal na posúdenie vlani v októbri. Niektoré údaje boli zastarané a skreslené, chýbal aj aktualizovaný stav legislatívy SR v tejto oblasti. Nesúhlasil som ani s niektorými údajmi o prejavoch rasizmu a porušovania ľudských práv u nás. Po korekcii na základe doložených argumentov očakávam, že text bude prijatý na najbližšom plenárnom zasadnutí ECRI v marci 1998."
Môžete byť ešte konkrétnejší?
"Pozitívne hodnotenie sa týka legislatívy: správa konštatuje, že SR prijala všetky základné konvencie a rámcové dohovory o ľudských právach a ochrane národnostných menšín, i zákony proti rasizmu a intolerancii. Kriticky však hodnotí starostlivosť o rómske obyvateľstvo a politiku voči národnostným menšinám. Vzťah k rómskemu obyvateľstvu posudzuje ako diskriminačný na trhu práce a prístupe k vzdelaniu. Kriticky sa hodnotí aj benevolentný prístup polície k útokom skinheadov na rómsku menšinu a nezáujem štátu o sociálne problémy rómskeho obyvateľstva, sústredeného do izolovaných osád bez akejkoľvek infraštruktúry. V oblasti práv národnostných menšín správa negatívne hodnotí zásahy štátnej správy na školách s vyučovacím jazykom maďarským, najmä problém direktívneho zavádzania alternatívneho vzdelávania a zrušenie dvojjazyčných vysvedčení."
Ako dopadlo porovnávanie medzi členskými štátmi Rady Európy?
"Analýza ukázala, že situácia nie je uspokojivá v žiadnej z posudzovaných krajín - vrátane malých, ako sú Malta alebo Luxembursko. Vo väčšine európskych štátov sme svedkami nebývalého vzostupu všetkých foriem násilia, xenofóbie, rasizmu a intolerancie, zvlášť vo vzťahu k imigrantom a žiadateľom o politický azyl. S prekvapením som zistil, že i vo vyspelých demokraciách pretrvávajú problémy v oblasti jazykových práv menšín: v jednej z najvyspelejších krajín severnej Európy sme zaznamenali snahu o sankcionovanie žiakov na školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, ktorí odmietali vyučovanie v štátnom jazyku. Treba podotknúť, že táto skutočnosť sa neúprosne objavila v správe, rovnako ako kritika Slovenskej republiky a mnohých iných štátov. Séria našich odporúčaní by mala viesť k odstráneniu týchto negatívnych javov."