Význam základných práv človeka sa v spoločenskom vedomí prejavil koncom 18. storočia. V roku 1776 prijatá americká Deklarácia nezávislosti a francúzska Deklarácia práv človeka a občana z roku 1789 vytvorili predpoklady pre nové politické a hospodárske usporiadanie spoločnosti. V Európe i v Amerike sa začína dlhá cesta k napĺňaniu ideálov demokracie.

Druhým míľnikom sa stalo prijatie Všeobecnej deklarácie ľudských práv, vyhlásenej rezolúciou VZ OSN 217 A (III) z 10. decembra 1948. Všetky členské štáty OSN sa v nej postupne prihlásili k "uznaniu prirodzenej dôstojnosti a rovných a neodňateľných práv všetkých členov ľudskej rodiny ako základu slobody, spravodlivosti a mieru vo svete". Deklarácia ako priama reakcia na hrôzy vojny ovplyvnila politický vývin v globálnom meradle.

Skutočne revolučnou silou, ktorá zmenila pomer demokratických a autoritatívnych síl vo svete, sa však stal boj za ľudské práva na prelome 70. a 80. rokov. Povýšenie doktríny o ochrane ľudských práv na jednu z najzávažnejších medzinárodných noriem, záväzné kritérium na rozlíšenie demokratických štátov od totalitných, zmenilo politickú mapu sveta. Hnutie, ktoré inicioval prezident - vizionár James Carter, pokračovalo pádom autoritatívnych režimov v juhovýchodnej Európe (Portugalsko, Španielsko, Grécko), zmietlo 15 polovojenských diktatúr v Latinskej Amerike a vyvrcholilo demokratickými revolúciami v stredovýchodnej Európe.

Tieto tri dejinné udalosti sú do tej miery známe, že ich význam by len ťažko mohol niekto spochybniť. Veľmi sa však líšime v názoroch, aký vplyv majú na našu súčasnosť. Veď prinajmenšom od roku 1994 sú diskusie o právnom štáte a dodržiavaní ľudských práv u nás vnímané ako účelová politická argumentácia znesvárených táborov. Dokonca aj zahraničné upozornenia, že politický režim v SR porušuje ľudské práva, provládny tábor označuje ako nepriateľské voči Slovensku.

Po ôsmich rokoch od pádu totality a piatich rokoch budovania samostatného štátu prichádza čas, keď každý občan by mal zaujať nestranícke stanovisko k spoločnosti v ktorej žije, k svojim právam a záväzným povinnostiam. Je samozrejmé, že pri formovaní názoru mu pomáhajú mienkotvorné osobnosti a médiá. Jeho názor je však závislý nielen od nich, ale aj od jeho každodennej ľudskej skúsenosti. A práve preto, namiesto hodnotiacich úsudkov a informácií, či vládny režim u nás ľudské práva rešpektuje alebo nie, položme každému občanovi niekoľko otázok.

Prvý súbor práv a zákonov sa dotýka práva na život a ochranu života v každej jeho forme. Zákony hovoria o práve človeka nebyť fyzicky napadnutý alebo zabitý, ale aj o práve na ochranu života od jeho počatia a o minimálnej všeobecnej zdravotnej starostlivosti. Otázka: Máte pocit istoty, že nebudete fyzicky napadnutý, ak vyjdete zo svojho domu? Považujete hnutie Pro Life za spiknutie náboženských fanatikov alebo za združenie legitímnej ochrany života od jeho počiatku?

Druhou ústrednou kategóriou ľudských práv, je sloboda. Najčastejšie je definovaná ako sloboda myslenia, vyjadrovania, náboženského vyznania, spolčovania a sloboda pohybu. Sloboda vášho myslenia je prírodne nescudziteľná. Otázka: Vyjdrujete sa však skutočne slobodne na vašom pracovisku a v spoločenskom prostredí, kde sa vyskytujete?

Treťou oblasťou ľudských práv je súbor garantujúci právo na súkromné vlastníctvo. Otázka: Máte pocit, že môžete bez obáv a dôstojne prezentovať vaše vlastnícke vzťahy v dnešnej spoločnosti?

Do štvrtého okruhu patria práva menšín. Dotýkajú sa nielen práv národnostných, ale aj rodových, rasových a náboženských menšín, ľudí odlišnej sexuálnej orientácie. Otázka: Máte pocit, že príslušníci týchto menšín verejne deklarujú svoju príslušnosť ku skupine, alebo sa ju usilujú pred vami zatajiť?

Piaty a šiesty bod ochrany ľudských práv sa dotýka vzťahov rovnováhy medzi názorovými či politickými väčšinami a menšinami, ochrany ľudského indivídua pred nátlakom názorovej väčšiny. Otázka: Zdá sa vám, že v našom spoločenskom živote sa viac presadzuje tolerancia a ústretovosť k názorom indivídua a menšiny, alebo sa skôr presadzuje názorový fundamentalizmus a teror väčšiny?

Posledným, kľúčovým bodom je posudzovanie platnosti zákonov solidarity a sociálnych nárokov. Medzi inými k nim patria napr. právo na vzdelanie, prácu a sociálne zaistenie, ale aj zákony nárokujúce právo na národnú a štátnu nezávislosť a suverenitu. Otázka posledná: Máte pocit, že vaše právo na prácu alebo právo na nezávislosť krajiny, v ktorej žijete, je dostatočne zaručené?

Ak na ktorúkoľvek z týchto siedmich otázok akokoľvek malá menšina odpovie negatívne, je to dostatočný dôvod, aby sme vládny režim, dôvodne upodozrievali, že niektoré zo základných ľudských práv a slobôd v našej krajine nenapĺňa. Ak však akokoľvek malá menšina občanov dospeje k opačnému názoru, teda že u nás doma je v tomto ohľade všetko v poriadku, a my chceme byť dôslednými zástancami ľudských práv, sme povinní ju tolerovať. A v tomto paradoxe je skrytý aj význam dnešného Dňa ľudských práv pre nás, občanov Slovenskej republiky.

Autor: Michal HORSKÝ vysokoškolský učiteľ