Hokejisti Slovana postúpili vo vlaňajšom prvom ročníku Euroligy do štvrťfinále zo skupiny C z druhej priečky, podobne ako v tejto sezóne v skupine D. Pred rokom skončil Slovan druhý za pražskou Spartou, pred tretím CSKA Moskva (s trénerom Tichonovom) a štvrtým CE Viedeň. Vo štvrťfinále stroskotal na neskoršom finalistovi Diname Moskva, doma 1:5 a v Moskve 1:3 (tretí gól Dinama strelil dnešný krídelník Slovana Roman Iljin). Tohtoročný postup belasých má vyššiu hodnotu. Vlani sa ešte paralelne s Euroligou hral posledný ročník Európskeho pohára, po jeho zániku sa majstri jednotlivých krajín zišli v Eurolige, ktorá sa oficiálne stala najvyššou európskou klubovou súťažou. Kým vlani z piatich štvorčlenných skupín postupovali okrem víťazov tri najlepšie mužstvá z druhých miest, v tomto ročníku sa v podmienkach šiestich skupín prebili popri víťazoch len dvaja z druhých miest. Slovan mal medzi druhými najlepšiu bilanciu a zaslúžene sa ocitol medzi najlepšími ôsmimi klubmi Európy. Nielen z belasého tábora sa často ozývalo, že práve ,bratislavská` D skupina bola najťažšia. Logiku takýchto úvah podporuje skutočnosť, že Slovan k elitnej trojici pristúpil z outsiderskej pozície, ktorá pôvodne prislúchala waleskému Cardiffu. Vizitky konkurentov Slovana hovoria za všetko. Torpedo Jaroslavľ je majster ruskej ligy, ktorý vo finále play off zdolal minuloročného víťaza Európskeho pohára majstrov Ladu Togliatti. Fínsky TPS Turku je obhajcom vlaňajšieho prvenstva v Eurolige, navyše vyhral aj Superpohár, v ktorom zdolal Togliatti. Luleu Bears zastavil Färjestad až vo finále posledného ročníka švédskej ligy. Všetkých troch renomovaných súperov Slovan doma presvedčivo zdolal. Vždy pred vypredaným hľadiskom, ktoré dobre cítilo, že slovanisti sa nespoliehajú na súhru náhod, ale idú húževnato a disciplinovane za jednou z dvoch tajných túžob ich ambiciózneho trénera Ernesta Bokroša. Prvá je postupom do štvrťfinále splnená, druhou ostáva účasť vo finále slovenskej Extraligy. Náročný bratislavský divák sa dávno nechal dobrovoľne odsúdiť na tortúru nočných spojov, len aby vytlieskal partiu okolo Zdena Cígera, ktorý najvýstižnejšie hovorí hokejkou.
Nadnárodné súťaže v európskom hokeji (Alpenliga a pod.) sa v minulosti veľmi neujali. Zdá sa, že Euroliga by mohla byť optimálnym modelom, ktorý zjavne kopíruje futbalový vývoj. Netrpezlivejšie a menej solventné kluby však stále šomrú, že ak sa neprebojujú do finálového turnaja Top four, Euroliga je ekonomicky stratová záležitosť, že je to pre nich pridrahý imidž. Optimisti argumentujú, že aj stavba marketingovej štruktúry potrebuje nejakú tú sezónu. Ani futbalisti nemávali pred pár rokmi milión švajčiarskych frankov za každé víťazstvo v Lige majstrov, nehovoriac o ďalších bonusoch.
