m maratóne, ktorý sa už stáva pre cyklistiku príznačným postrachom. P. Záhora sa dostal do cyklistického hnutia v roku 1993, keď, ako sám hovorí, si ho "Kamil Haťapka vyhliadol ako pravú ruku do organizačného výboru pretekov Okolo Slovenska". V tomto roku po odstúpení člena Výkonného výboru (VV SZC) Š. Horvátha z Trnavy ho kooptovali do VV, teraz ho zvolili za predsedu. V "trojboji" kandidátov Ladislava Longauera (doterajší predseda ŠTK SZC, 2 hlasy), Michala Fraňa (bol predsedom v rokoch 1994/95, 20) dostal najviac hlasov - 28. V krátkom náčrte sľúbil zohnať najmenej 3 milióny Sk, M. Fraňo sľuboval serióznu prácu, ako za predchádzajúceho šéfovania, L. Longauer ponúkol skúsenosti. Predsedom kontrolnej a revíznej komisie sa stal Štefan Horváth (získal 33 hlasov), Juraj Zeman 17. V súboji piatich kandidátov na podpredsedov získal J. Zeman 22 a Stanislav Klúčar 20 hlasov.
Keďže stanovy nepredpisujú, že na zasadnutí najvyššieho orgánu musí byť prítomných 50 percent subjektov, konferencia bola uznášaniaschopná, hoci sa z celkového počtu 121 zástupcov subjektov zúčastnilo len 52. V správe, ktorú predniesol doterajší predseda Pavel Franík, sa kriticky hovorilo o nedostatkoch, vinou ktorých zaznamenala slovenská cyklistika pokles úrovne i členskej základne. K úspechom možno rátať iba 3. miesto Masného na ME v cross country v horskej cyklistike a 16. miesto Grebečiho na ME jednotlivcov na ceste, čo je najlepšie umiestenie slovenského jazdca v pretekoch jednotlivcov v histórii, ako aj stabilné špičkové umiestenia Lenky Ilavskej v pretekoch žien. Ženská cyklistika dosiahla za svoje účinkovanie 21 víťazstiev a 139 umiestení do tretej priečky v pretekoch Svetového pohára. Na margo svojej práce P. Franík dodal: "Bol som síce iba parašutista, a nie cyklista, ale až história posúdi, čo som vykonal pre dobro slovenskej cyklistiky. Odchádzam s tým, že som vykonal všetko, čo bolo v mojich silách." Po prijatí zmien v stanovách sa tretina času z rokovacieho maratónu venovala otázkam volieb. V novom VV bude predseda pracovať s Michalom Fraňom, Stanislavom Holecom (obaja za cestnú cyklistiku), Štefanom Pavlíkom a Milanom Kováčom (MTB), Albertom Gáborom (dráha), Ladislavom Longauerom (cyklokros). V novodobej histórii slovenskej cyklistiky je Záhora štvrtý predseda po Haťapkovi, Fraňovi a Franíkovi a po Franíkovi druhý, ktorý sa predtým nevenoval pretekárskej cyklistike.
Rokovanie "napadol" vo svojom liste, ktorý koloval medzi delegátmi a hosťami, anonym. Kritizoval doterajšiu činnosť zväzu, "bratislavocentrizmus", hospodárenie s financiami zväzu i na Okolo Slovenska, ako aj spôsob kooptovania neskoršie zvoleného predsedu do bývalého VV SZC. Tréner Dukly Trenčín V. Kvetan sa od listu dištancoval verejne, hoci priznal, že mnoho vecí z neho mu "hovorí z duše". Malá účasť delegátov bola jedným negatívom, druhým neustále "žabomyšie" vojny medzi jednotlivými zložkami. Ktovie čo nastane, až pribudne aj BMX. V diskusii najtvrdšie vystupoval F. Kollár z Pravenca, ktorý sa o. i. pýtal, prečo za predsedníckym stolom sedia tí, čo neboli zvolení, čím myslel P. Záhoru. Ľ. Pavela, tréner Lokomotívy SWAM Prešov volal po diferencovaní peňazí pre jednotlivé zložky a viac starostlivosti, hoci aj morálnej, zo strany najvyšších orgánov SR. "Čakám, že na pôde NR SR opäť príjmu ďalších jazdcov formule 1 a na našich športovcov nevyjde čas. Nech žije demokracia." Dlhú polemiku vyvolalo, prečo bolo 15 centier mládeže vybraných akurát tam, kde sú, a jedno miesto nedostal Stejskal tím Pravenec. Jeho tréner a šéf J. Stejskal poznamenal: "Nehľaďte na to, koľkých mám pretekárov, sú len dvaja, ale na výsledky. Spartakiáda už bola." Viacerí diskutujúci však pripadali ako jiráskovci - boli "Proti všem". Záver je jednoznačný - všetci, ktorí majú k cyklistike vzťah, by pod novým vedením mali napnúť všetky sily na jej pozdvihnutie aspoň na úroveň, akú mala, keď "jazdila" v spoločnom československom drese a pelotóne.
