tréningových postupov, herných systémov, taktiky alebo využitia pracovného času profesionálnych futbalistov smerom k svojej profesii.
Konkrétne myslím na predĺženie sezóny halovým futbalom. Tento trend si vynucujú naše klimatické podmienky, lebo v Taliansku, Francúzsku, Španielsku a ďalších južných krajinách tento problém nemajú. Až tento rok sa u nás roztrhlo vrece s halovými turnajmi dospelých, lebo u mládeže boli dlhé roky samozrejmosťou. Koľko nepresvedčivých výhovoriek sme vymysleli, aby sme ešte celkom nedávno nemuseli hrať halový futbal. Keby to platilo, tak klasickí haloví športovci, ako sú basketbalisti, hádzanári, volejbalisti, tenisti a iní by museli v 25-tich rokoch života chodiť o barlách pre opotrebovanie a únavu pohybového aparátu.
Skutočnou pravdou je, že halový futbal, to je futbalový striptíz. Pre hráčov, ale aj pre trénerov a rozhodcov. Dokonale odhalí málotechnických, ťažkopádnych, nemotorných futbalistov, ktorí nemajú futbalovú myšlienku. Hala ukáže, kto vie a nevie hrať futbal. Hala je miestom, kde "futbaloví dreváci" môžu aspoň trošku odstrániť svoje nedostatky. Halu treba vedieť aj koučovať, lebo platia trochu iné taktické varianty ako vo veľkom futbale, a tie sa treba pracne naučiť. Špecifické je aj rozhodovanie.
Pre futbalových fanúšikov je halový futbal veľkou lahôdkou. Je rýchly, hrá sa s veľkým nasadením, padá veľa gólov. Vidia svojich obľúbencov úplne zblízka, takmer sa ich môžu dotýkať. Preto je halový futbal v západnej Európe už dlhé roky veľmi obľúbený. Haly sú vypredané. Futbalisti robia prácu, za ktorú sú platení. Zabávajú ľudí, a pritom kvalitne trénujú, futbalovo rastú. Skrátka, halový futbal v našich klimatických podmienkach je nutnosťou. Zároveň dobrou propagácioiu futbalu v "uhorkovej sezóne". V období, keď v minulosti hráči "oddychovali" v rôznych kúpeľných zariadeniach, po 15-20 "ťažkých" jesenných zápasoch.
V tomto období, keď futbalové hnutie prekonalo odpor k halovému futbalu, je potrebné halový futbal podchytiť, kvalitnejšie preorganizovať, zjednotiť pravidlá. Postaviť hierarchiu turnajov tak, aby na jej konci vzišiel halový majster Slovenska. S tým alebo nielen s tým, súvisí aj výstavba nových objektov na halový futbal. Nie je veľkým vyznamenaním pre futbal, že na celom Slovensku máme len jednu otvorenú plochu s umelým trávnikom. Na Interi. Potrebovali by sme aspoň jednu krytú halu s futbalovými rozmermi v každom regióne a podstatne viac umelých povrchov, ktoré by vymenili už prežité škvarové ihriská. Nechcem závidieť kryté zimné štadióny takmer v každom okrese, aj tam, kde hokej nemá žiadnu tradíciu, plavárne, športové haly. To sa stalo pre tieto športy a pre nás samozrejmosťou. Len náš najmasovejší šport akoby sa hanbil vypýtať si to, čo mu právom patrí, čo pre svoju existenciu potrebuje. Tak, aby mohol držať krok s tými lepšími.
Keď štatisticky vyhodnotíme, koľko sa v poslednom desaťročí postavilo nových štadiónov a ihrísk, tak zistíme, že skôr sa rušia z rôznych príčin tie existujúce. Keď spočítame, koľko máme tréningových futbalových komplexov pri jednotlivých kluboch, tak zistíme, že ani jeden, lebo naše špičkové komplexy, ako napr. v Nitre alebo na Interi moderné parametre nespĺňajú, aj keď sú u nás jedny z najlepších. Naša materiálno-technická základňa je neporovnateľná s vyspelými krajinami s podobnými klimatickými podmienkami. S našimi súpermi, nad ktorými chceme vyhrávať. Preto je dobré, že sme začali masovejšie hrať halový futbal. To je jedna z našich možností, ako držať krok sú súpermi, keď už nie sme na Slovensku vybavení krytými futbalovými halami a trávnikmi s umelým povrchom.
Autor: Milan Lešický (Autor je podpredsedom trénersko-metodickej
