Ivan Holub sa v najnovšej premiére komédie Anjel bratislavskej Novej scény, ktorá sa hrá na scéne divadla West, predviedol hneď v dvojrole. Ako autor dramatického textu a ako režisér. A na oboch postoch obstál skvele. Hra je nesmierne zaujímavým, mnohovrstvovým, moderným a zrelým textom, inscenovaným s množstvom režijných nápadov a s presnými hereckými výkonmi.
Text vraj autor napísal iba v lete, tému však nosil v hlave dva roky. Oboje cítiť. Hra je až reportérsky aktuálna, I. Holub zúročil naozaj mnohé, čo sa toto leto dialo. Napríklad povodne. Hlavným hrdinom je totiž rodina, ktorá býva v garáži, lebo dom odplavila voda. Smoliar Lemrowitch je nezamestnaný, ktorý síce na svoj stav frfle, no trochu mu aj vyhovuje. Za mnohé môže vďaka svojej lenivosti a neschopnosti, ale aj naivite. Aj jeho obalamutí dnes tak bežná prax listových zásielok s blahoželaním, že práve ste sa stali milionárom, majiteľom domu, alebo kľúčika k autu, pretože si nevšimol to následné nenápadné "ale". Autor však nezostáva iba pri naozaj zdarnom vykreslení "takej normálnej rodinky" , ktorá má takú smolu, že sa jej podarí zraziť na Zem zoslaného anjela. Už to by pri majstrovsky napísaných dialógoch, svedčiacich o dôkladnom odpozorovaní rodinného súžitia, v podstate vystačilo na dobrú situačnú komédiu s milou zápletkou. Hra však kladie aj vážne - a odvážne - otázky. Hneď v prológu jednu adresuje kňaz Bohu. Žiada dôkaz o jeho existencii, pretože "Bože, prestávam veriť, že si". Dostáva odpoveď. Po úraze zotavujúci sa Anjel mu zvestuje, že Pán síce je, avšak o smrteľníkoch nemá absolútne prehľad. Vlastne sú len vedľajším produktom jedného z nevydarených pokusov. O takýto dôkaz však nie je záujem. Je pohodlné mať Boha ako svoje alibi, odriekať modlitby a spovedať sa. Avšak čo s anjelom, ktorý o ceremónie nemá záujem a úprimne formuluje o každom aj tú najnepríjemnejšiu pravdu? A tak nevšímajúc si realitu sa v epilógu kňaz rozhodne jednoznačne: naďalej veriť, napriek všetkému. Bez barličky viery je všetko príliš komplikované.
Ako režisér predviedol Holub cit pre komické situácie, detailné pointovanie. Myslel na dnešného diváka, odchovaného na klipovitom rýchlom tempe akcií valiacich sa z médií. Inscenácia je tiež dynamická. Dosahuje sa to až filmovými postupmi. Striedanie akcií a prelínanie sa časových rovín na miniscéne Westu umožňuje premietanie orientujúcich medzititulkov. Spoveď kňazovi je príležitosťou, aby herci z monológu prešli do retrospektívnej rekonštrukcie deja. Všetci protagonisti sú presní, doťahujú pointy a dôsledne si držia náročné a zaujímavé role, ktoré dajú možnosť interpretovi naozaj ukázať, čo v ňom je. Herci hrajú situačnú i konverzačnú komédiu zároveň a cez neustále prítomný smiech riešia zásadné otázky. Takže, aby som to zhrnula. Na Novej scéne vznikla inscenácia, s ktorou môžu byť plným právom spokojní.
FOTO: Lucia Párnická a Maroš Kramár v hre Ivana Holuba Anjel.
Autor: BARBORA DVOŘÁKOVÁ, FOTO - ANTON SLáDEK
