Znovuzvolenie Václava Klausa sa dalo očakávať. Avšak presvedčivý výsledok, ktorý ho znova vyniesol na najvyššiu stranícku pozíciu, neznamená, že sa vyriešili problémy ODS. Štvrtina delegátov kongresu dala svoj hlas jeho protikandidátovi Rumlovi, a ak sa zváži skutočnosť, že pri voľbe delegátov z regionálnych a oblastných združení neboli Klausovi stúpenci v takej presvedčivej väčšine, ako tomu bolo na kongrese, je nutné vnímať reálnu situáciu v ODS inak. Tí, ktorí v nedeľu hlasovali za Rumla, vyjadrili nespokojnosť neustále narastajúceho počtu členov strany v celej republike. Klaus, jeho politika a štýl vedenia, ktorý nepripúšťa žiadnu kritiku, spôsobil, že podpora staronového predsedu strany nie je zďaleka taká silná, ako v časoch jeho najväčšej popularity. V ODS už nevládne pôvodná jednota, čo sa odráža aj v parlamente, kde poslanci a senátori vytvárajú dva tábory: jeden za Klausa, druhý proti nemu. ODS išla na kongres názorovo rozštiepená, a ostala takou aj po kongrese. Václav Klaus odmietol akýkoľvek kompromis so straníckymi protivníkmi a ostal pri konfrontačnom kurze. Kongres zreteľne ukázal hlavnú slabinu ODS: politickú nezrelosť väčšiny jej členov, ktorí sa kriticky nezamýšľajú nad politikou svojho straníckeho vedenia, ale uspokojujú sa s úlohou oddaných stúpencov Václava Klausa. Delegáti v nedeľu odchádzali domov bez toho, aby vedeli, kam ich predseda stranu povedie. Stranícke vedenie dostalo poverenie, v nadchádzajúcich dňoch rozhodnúť, či sa ODS bude podieľať na vláde, alebo odíde do opozície - čo inými slovami znamená, že Václav Klaus znova sám rozhodne o budúcnosti strany. Iba Klausovi stranícki súperi sa vážne zamysleli nad tým, či odchod strany do opozície nebude znamenať aj zradu na voličoch, ktorí dali ODS svoj mandát vo viere, že sa ich strana podieľa na vláde. Aj ďalší dôležitý bod nebol na kongrese diskutovaný. Či ODS odíde do opozície už teraz, resp. až po predčasných voľbách, je otázne, či sa expremiér po úspešných rokoch na čele vlády uspokojí s postavením vodcu opozície. Kongres nevyužil šancu získať narušenú dôveru mnohých voličov v ODS. Delegáti mali trvať na jasnom objasnení sponzorskej aféry. Rumlov apel, že jedine úprimnosť a sebakritika môžu strane pomôcť, bol tromi štvrtinami prítomných ignorovaný.
Avšak poděbradský kongres je možné vidieť aj z inej, pozitívnej strany: kriticky mysliaci ľudia prerušili svoje mlčanie a neobávajú sa presadzovať v strane aj nepopulárne názory. Ostáva nádej, že pre demokratickú obnovu ODS získajú u členov strany stále väčšiu podporu.
Autor: EVA GRUBEROVÁ, Poděbrady (Autorka je stálou
