Celý svet videl, že na futbalových MS 1986 v Mexiku Maradona poslal do siete loptu neregulárne "Božou rukou". A nezrútil sa, lebo rozhodca odpískal gól. O góle-nególe Angličana Hursta vo finále MS 1966 v Anglicku sa bude písať možno ešte sto rokov, ale verdikt rozhodcu nik nezmení. Na najvyššom fóre išlo o veľa, nik z veľkých sa však nerozhodol oprávnenú skrivodlivosť riešiť odchodom z ihriska. Hokejová história ponúka x emotívnejších prípadov. Hokejisti Spišskej Novej Vsi v 22. kole slovenskej Extraligy vo Zvolene predčasne odišli do kabíny na protest proti gólovému verdiktu rozhodcu Jonáka, lebo televízny záznam dosvedčil, že puk neprešiel bránkovou čiarou. Riaditeľ spišskonovoveského klubu Ladislav Karabin rozhodol, že jeho mužstvo nebude pokračovať ani po vymedzenej čakacej lehote a v platnom legislatívnom prostredí tak zároveň odsúdil svojich na jasnú kontumačnú prehru. Amatérske počínanie špičkového funkcionára je vec Spišskej, ak je pripravený pykať. Na emotívnu reakciu, ako vyšitú z detského pieskoviska, však dopláca nielen jeho mužstvo, ale aj kredit celej Extraligy, ktorá má okrem športového aj marketingový mechanizmus. V rámci extraligovej zmluvy napríklad do Spišskej prúdia sponzorské peniaze z Westu, ktorý oprávnene očakáva reciprocitu v televíznej prezentácii "svojich" mantinelov. Gesto Spišskonovovešťanov v televíznom stretnutí vo Zvolene zabránilo uplatniť ju v plnom rozsahu. Papierovo jasný prípad, ktorý malo ratifikovať nedeľňajšie zasadnutie Združenia oddielov a klubov v Trenčíne, sa prekvapujúco zauzlil. Správna rada najprv rozhodla o kontumácii v prospech Zvolena, no vzápätí po odvolaní akceptovala požiadavku Spišskej opakovať zápas. Nová "vec" v kauze Spišskej najviac desí precedensom. Absurdita na druhú zrkadlí špeciálne slovenské vzťahové pomery a, žiaľ, i úroveň niektorých našich funkcionárov. Prvým momentom pri zavrhnutí princípov bola telemágia. Keď celá republika videla, že gól nebol, tak vraj treba vzkriesiť objektívnu realitu (že puk neprešiel)... I za cenu, že retropravda poprie právny hokejový stav. Druhou pohnútkou bola očividná averzia voči zvolenskému vedeniu, na ktoré má po jeho viacerých nefér krokoch, dosť klubových šéfov spadnuté a takýmto spôsobom to chceli Zvolenu vrátiť. Zo všetkého však trčí pretvárka poplatná psychóze televízneho rozhorčenia, klubistická krátkozrakosť miešaná s provinčnou zakomplexovanosťou.
Početné a verné divácke zázemie v Spišskej Novej Vsi by si zaslúžilo, aby si ich hokejisti raz vybojovali účasť v Európskej súťaži. Ak by boli ich funkcionári prezieraví, už teraz by sa zaujímali o skúsenosti Tenčanov, Košičanov, či Bratislavčanov, čo všetko s nimi dorábali rozhodcovia vonku. Koľko zápasov by sa v duchu ich zvolenskej reakcie nedohralo, koľkokrát prišiel sám rozhodca po zápase do kabíny, že "sorry" , až zo záznamu som sa presvedčil, že som odpískal hlúposť. Princíp vyhrať aj nad objektívnou chybou rozhodcovského subjektu je profesionálne vyšší. Ruským tímom odjakživa dávali rozhodcovia najavo, že na Západe sú marketingovo neatraktívni a bežne ich skúšali ich píšťalkou zarezať. Postihnutí sa krivdu naučili otáčať na pozitívnu motiváciu a nadopovaní vzdorom vyhrávali aj v oslabení. Zakrátko sa na olympiáde v Nagane možno stretneme s Gretzkeho Kanadou. Nie je vylúčené, že nás nejaký rozhodca potiahne. Majú naši reprezentanti reagovať podľa vzoru Spišská...?
