Pamäť, to je to, čo nám dnes najviac chýba! V novembri `89 jedna správa o údajnom zabití mladého študenta vyburcovala národ, aby vzal do rúk to, čo mu 41 rokov diktátorské režimy upierali. A vtedy národ spieval. Spieval o láske, o šťastí, o nádejách, pravde a spravodlivosti. Bol svojprávny.
Dnes už nespieva. Po deviatich rokoch budovania demokracie národ opäť spí. Vôbec mu neprekáža, že veľkohubý maniak znesvätil kreslo premiéra a zmenil ho na latrínu? Že jeho sluhovia, ktorí rozhodujú o ľudských životoch, sú v minulosti trestané osoby a dnes ako ministri páchajú trestnú činnosť? Tohto národa sa nedotkne, že jeho zdravie a životná úroveň je pod hranicou dôstojnosti? Že sa likviduje všetko hodnotné v školstve, kultúre a zdravotníctve? Že čestní policajti odchádzajú do civilu alebo sú zavraždení? Že podsvetie presiaklo až k vládnym štruktúram? Že exminister je dnes miliardárom a namiesto toho, aby národu vrátil nakradnuté, zvyšujú sa občanom všetky poplatky? Toto všetko ako sponzor tento národ platí! Preto sa vláde tak dobre spieva...
Dokedy to ešte národ vydrží? Má strach? Čo sebaúcta, dôstojnosť, ľudské práva? Bojí sa, že príde o svoju žobračenku a začne slušne zarábať? Že príde o život? To, ako dnes tento národ žije, sa nedá nazvať životom! Prečo sa mlčanlivo prizerá, ako sa znova stavia okolo Slovenska múr z ostnatého drôtu? Má stále strach?
Aj ja som ho mala, keď mi syna prenasledovala SIS-ka. Tá dostala 70 miliónov na to, aby mi ho zavraždila a aby tento národ mohol pokojne spať ďalej. Verte mi, silnejšie ako strach je zúfalstvo. Nedovoľte si zájsť až do tohto štádia! Keď som sa v zúfalstve rozprávala s jednou múdrou ženou, povedala mi, že Róbert si príde do dvoch rokov po svojich vrahov. Takže budúce voľby nevidím tak čierno. Aj občania, nakazení vírusom HZDS pozitív, by mali začať uvažovať.
Pohŕdam touto vládou a preklínam vrahov svojho syna. Reči v parlamente, že sa do rána váľa v bahne, si nedovolí ani ošípaná. Ani najliečivejšie bahno nezmyje z nikoho Róbertovu krv. Je už čas, aby si ľudia opäť začali spievať ako v osemdesiatom deviatom! Začnime Tichou nocou, zaželajme si lásku a pokoj, mier vo svojich domovoch, prejavme si úctu navzájom! Želám všetkým slušným obyvateľom Slovenska požehnané vianočné sviatky, šťastie, lásku a radosť v kruhu svojich najdrahších! Želám si, aby sme urobili všetko pre to, aby tieto vzácne chvíle ostali v nás natrvalo. Je to v našich rukách. Dokážme, že sme svojprávni občania a nedovoľme, aby niekto rozhodoval za nás - proti nám!
Autor: ANNA REMIÁŠOVÁ
