V decembri 1994, okamžite po nástupe tretej Mečiarovej vlády, došlo k výmene na poste riaditeľa STV. Dôvod oznámil sám premiér: "Čo z toho, že nám bol blízky a politicky poslušný. Ukázal sa ako neschopný. Nemáme preto právo ho tam držať." Namiesto "neschopného" Ivana Stadtruckera prišiel Jozef Darmo. Po dvoch rokoch sa situácia opakovala. Vládna koalícia Darma odvolala, čo zdôvodnila tým, že nebol schopný zastaviť "krízové procesy v Slovenskej televízii". Namiesto neho prišiel Igor Kubiš. Až pod jeho vedením pracovníci a diváci STV zistili, ako naozaj vyzerá morálna, politická a profesionálna kríza inštitúcie...
Igor Kubiš ako televízny moderátor vynikol predovšetkým tým, že vážne profesionálne nedostatky nahradzoval gratuláciami Aničkám a Vladom. Svoje účinkovanie pod riaditeľovaním "politicky poslušného" pána Stadtruckera zavŕšil osobnou účasťou na príprave a odvysielaní slávneho šotu z prvého dňa parlamentných volieb 1994 - príbeh o tom, ako zlá Moravčíkova vláda nedovolila predsedovi HZDS voliť, položil základ jeho ďalšej kariéry. Darmovu éru potom čiastočne prežil ako zástupca šéfredaktora - kým ho z funkcie (údajne pre neschopnosť) neodvolal vtedajší šéfredaktor Emil Semanco. Igor Kubiš sa v roku 1996 plne zapojil do "investigatívnej" žurnalistiky v kauze Technopol. Začiatkom marca v Televíznych novinách uviedol utajeného svedka, ktorý vypovedal, že v Nemecku "sedel" za prezidentovho syna - vraj keď nemecké orgány zistili, že nie je ten Kováč, ktorého hľadajú, tak ho pustili. Redaktor Národnej obrody Ivan Sedlár potom verejnosť upozornil, čo zistil a napísal už pred niekoľkými mesiacmi - že totiž Ján Kováč, Kubišov "utajený svedok", bol v Nemecku odsúdený za ilegálny pobyt a falšovanie verejnej listiny v roku 1993. Teda rok predtým, než sa začali zaujímať o Michala Kováča mladšieho... Podobné profesionálne "omyly" vyrábal Igor Kubiš vždy, keď to bolo potrebné. Verejnými manifestáciami počas moderovania a nadprácou mimo neho sa Igor Kubiš vypracoval na Darmovho následníka. K jeho nominácii na najvyšší post došlo na pôde, ktorá je pre vládne hnutie priam posvätná - v Športovej hale na Pasienkoch.
Po nástupe do funkcie pán Kubiš presadol do iného voza - z bývalého Darmovho do Mercedesa. Keď mu novinári a verejnosť vyčítali, prečo chudobnú televíziu zaťažil takou kúpou, Igor Kubiš tvrdil, že ide iba o zapožičanie, ktoré je "v súlade s novým trendom v reklame, keď firmy propagujú svoje výrobky aj tak, že ich dávajú do užívania známym osobnostiam verejného a spoločenského života". Po niekoľkých týždňoch ekonomický námestník STV (samozrejme, bývalý) predložil doklad, ktorým dokázal, že Kubiš luhal - nešlo o žiadne zapožičanie, ale o kúpu. Štefan Dlugolinský, riaditeľov prvý námestník (terajší, samozrejme), Kubiša bránil rečníckou otázkou, či má ústredný riaditeľ chodiť na kolobežke, a dodatkom, že každý si hľadá svoju značku.
V máji a júni 1997 vyšlo najavo, že na účet ústredného riaditeľa STV poukázala firma UPRAKO 5 miliónov korún. Po vlne úvah, že ide o úplatok, Igor Kubiš požiadal prokuratúru, aby začala trestné stíhanie neznámeho páchateľa pre podozrenie z trestných činov ohovárania, ohrozenia hospodárskeho tajomstva a prezradenia služobného tajomstva. Potom vyšlo najavo, že pán Kubiš vlastne dostal neuveriteľne výhodnú pôžičku - ako dlžník totiž prvú splátku zaplatí až v marci roku 2007 a úver bude splácať až do roku 2025... Dodnes zostalo nevysvetlené, za akú protihodnotu vlastne poskytla firma UPRAKO takú nezvyčajnú pôžičku ústrednému riaditeľovi STV...
Morálna sebadiskvalifikácia nie je to jediné, čoho sa pán Kubiš v televízii dopustil. Ako riaditeľ totiž zodpovedá predovšetkým za to, že pod jeho vedením STV definitívne stratila posledné zvyšky svojej verejnoprávnosti. V auguste 1997 ho dokonca aj Rada STV požiadala, aby urobil nápravu v spravodajských reláciách, lebo sa tam "viackrát vyskytli závažné prejavy neprofesionality". Hoci od augusta k náprave nedošlo, skôr naopak, Rada STV toleruje aj ďalšie prečiny ústredného riaditeľa. Od pokusu nelegálne spustiť satelitné vysielanie až po astronomický dlh televízie voči Slovenským telekomunikáciám. Jeho vytrvalú snahu odovzdať jeden kanál verejnoprávnej televízie vopred vybranému záujemcovi kritizujú už aj koaliční spojenci HZDS. Podpredsedníčka SNS Anna Malíková povedala, že ak "pán riaditeľ Kubiš chce dať STV 2 do prenájmu a argumentuje ekonomickými dôvodmi, je to nelogické a nesedí to". Veď ak bude "koprodukčný partner" STV schopný na tomto kanáli zarábať, prečo to isté nedokáže aj skvelý manažment STV?
Svoju snahu pričiniť sa o zlepšenie kvality programov STV osobne demonštroval ústredný riaditeľ pri voľbe najkrajšej dámy roku 1997. S nadšením exhibicionistu vtedy zaspieval skladbu s názvom Keď nie iný, tak len ja... Ako sa presvedčili páni Stadtrucker a Darmo, pre ústredného riaditeľa STV by sa viac hodil text - Keď nie ja, tak iný.
