"Povedali sme si: urobme pre turistov ešte viac. A tak sme kúpili kone," spomína na svoje podnikateľské začiatky Jozef Kantor. Rodák z Popradu, absolvent hotelovej školy, už sedem rokov žije v dedinke pod Tatrami - v Štôle. Svoj život si už dnes bez hotelierstva nevie predstaviť. "Začínal som po strednej škole v tatranských chatách a hoteloch, potom som tri roky pôsobil v jednom z alpských hotelov. Hoci som tam zakúsil všeličo, dnes som rád. Treba ísť do sveta na skusy," hovorí. "Tam vonku sa mení pohľad hoteliera na turistu a potom následne i pohľad turistu na hoteliera." Teraz to už vyzerá veľmi jednoducho, ale keď s bratom v deväťdesiatom druhom roku začínali prestavovať rodičovskú víkendovú chatu na penzión, netušili, čo všetko ich čaká. Tatranské prostredie vtedy takmer vôbec nebolo na turistov pripravené. Neboli značkované všetky chodníky a cyklisti, ba dokonca i kone mali vjazd do lesa zakázaný. "Predpokladali sme, že náš hosť by mohol byť záujem o kone. Tie tu nikto nemal," vysvetľuje J. Kantor. A tak bol rodinný podnik obohatený o dva koníky. Od urbariátu v Štôle si prenajali maštaľ, zamestnali odborníka a prišli s ponukou výučby jazdy na koni. Ukázalo sa však, že dva kone sú málo. "V tom čase sme nadviazali spoluprácu s chovateľom koní v Mengusovciach. Do podnikania na vidieku by mal byť zapojený čo najširší okruh ľudí. " J. Kantor je totiž presvedčený, že turistovi nestačí ponúknuť len posteľ. J. Kantor zobral do prenájmu blízky lyžiarsky vlek a v priestoroch novovybudovaného obecného úradu zriadil vlastnú informačnú kanceláriu. "Informačná kancelária síce nie je podnikateľská aktivita, ktorá by vynášala, práve naopak, ale umožňuje klientovi základný kontakt s novým prostredím," zdôrazňuje J. Kantor.
Dnes už môže povedať, že až 95 percent turistov sem prichádza na základe odporúčaní priateľov a známych, ktorí v penzióne strávili dovolenku. I keď sa v posledných rokoch podľa neho všeličo zmenilo k lepšiemu, predsa len je ešte čo doháňať. "V zime Vysoké Tatry neuspokoja ani nenáročných turistov," tvrdí J. Kantor. "Neraz sa naši turisti vracajú z Tatier znechutení prístupom pracovníkov hotelov, parkovísk a podobne. A my sa snažíme dostať ich opäť do nálady a ponúknuť náhradný program." Na základe vlastných skúseností odporúčajú skôr Plejsy, vlek v Mengusovciach, vo Svite, v Lopušnej doline, kde je dokonca aj umelý sneh. Ťažkosti ešte stále pri zostavovaní programu pre hostí dokáže spôsobiť zlé počasie. "Nie sú tu v okolí takmer žiadne štandardné športoviská. Chodíme síce s hosťami na plaváreň do Popradu, ale to je málo, i keď sú spokojní. S príchodom zimy už nie je možnosť ukázať im ani jaskyne či Spišský hrad, ktoré sú mimo sezóny zatvorené. Jediným šťastím je pre nás Levoča i neďaleké Košice." J. Kantor najnovšie plánuje ponúkať hosťom ekologické potraviny. "Maštaľ prenajatú od urbariátu sme si nechali a chceme chovať kravu, aby sme mali mlieko. Postupne by mali pribudnúť domáce vajíčka, hydina, zelenina i ovocie."
J. Kantor dúfa, že prípadná olympiáda v Tatrách by urýchlila dobudovanie chýbajúcej infraštruktúry, bez ktorej zostáva región Tatier nezaujímavý, i keď nezabudne podotknúť, že podnikateľov v oblasti cestovného ruchu určite žiadna olympiáda nezmení. "Mali by ísť všetci von na skusy. Zažiť to na vlastnej koži," konštatuje.
