"S mnohými z vás som strávil v piatok 21. novembra v hoteli Fórum príjemné popoludnie. Prišiel som na skok do Bratislavy, aby som zhodnotil veľmi vydarenú športovú sezónu a poďakoval sa vám za publicitu, ktorou ste poctili nielen moje úspechy, ale úspechy celého slovenského vodného slalomu. Cestou domov som sa ako šofér stal účastníkom tragickej dopravnej nehody, po ktorej som mal dojem, akoby táto udalosť zrazu vymazala celý môj úspešný rok. V roku 1997 som obhájil povesť najlepšieho kanoistu sveta, stal sa dvojnásobným majstrom sveta, juniorským majstrom Európy, vyhral som doma Svetový pohár, zmaturoval som, prijali ma na vysokoškolské štúdium na banskobystrickej univerzite, darilo sa mi aj v osobnom živote. A napokon som obhájil aj pozíciu najúspešnejšieho slovenského športovca, čo považujem v mojej dosť zvláštnej pozícii za ocenenie, ktoré zapôsobilo ako balzam na moju dušu. Keby nie tej nehody s tragickým koncom... I napriek tomu svedomie mám čisté, sám najlepšie viem, že išlo o nešťastnú náhodu, ktorej som, zdá sa, nemohol zabrániť ani pri najlepšej vôli. Nech bude výsledok šetrenia akýkoľvek, skutočnosť je neúprosná: vyhasol život človeka. Hneď v prvej reakcii som prostredníctvom svojho manažéra úprimne vyhlásil, a niet na tom čo meniť, že by som dal všetky svoje úspechy za život tohto človeka, hoci som ho vôbec nepoznal. Moja miera zavinenia sa v súčasnosti vyšetruje, no verím, že sa dokáže moja nevina. Zažil som zlé dni, ktoré vo mne zanechali stopy. Kým bola rana rodiny nebohého čerstvá, považoval som za neetické, aby som celý prípad rozpitvával v médiách a na verejnosti svojím osobným svedectvom a navyše som chcel predísť rôznym fámam, subjektívnym a emotívnym výpovediam. Moja rodina prejavila osobnou účasťou na pohrebe úprimnú a hlbokú sústrasť. Považujem to za svoj osobný problém, ktorý ma trápi a musím ho vyriešiť. Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí ma pochopili, pochopili moje mlčanie a zachovali sa v mojich ťažkých chvíľach ako priatelia. Považoval som za potrebné vyjadriť sa k nehode písomne, lebo sa mi stále ťažko hľadajú slová a láskavo vás prosím, keby sme mohli touto mojou výpoveďou ukončiť debatu na túto tému. Keď budem poznať výsledky šetrenia, ochotne vám ich poskytnem. Nemám sa za čo skrývať, je aj v mojom záujme, aby sa všetko spravodlivo vyriešilo, aby som sa zasa mohol v pokoji venovať tomu, čo ma celý život napĺňa - vodnému slalomu."

Autor: MICHAL MARTIKÁN, najlepší športovec SR 1997