V Požitavskej doline ženy na Štedrý deň už od rána piekli koláče na sviatočný stôl, upratali celý dom, prichystali večeru, aby do večerného zvonenia mali všetko hotové. Stôl prikryli sviatočným obrusom, pod stôl dali zväzok slamy - "baránka", niekde i klin z jarma, v rodine tesára zas sekeru, aby si Ježiško mal kam ľahnúť. Na stôl položili taniere, kytice, svietnik, pohár so svätenou vodou a do košíka alebo sitka zrná - jačmeň, žito, raž, fazuľu, kukuricu, na to jabĺčka, orechy, cesnak, med vo fľaške, koláčiky a na vrch oplátky. Večeru začal gazda modlitbou a vinšovaním celej rodine. Matka nakreslila dievčencom na čelo krížik palcom namočeným do medu, aby ich chlapci ľúbili. Ako prvé jedlo jedli oplátku s medom a cesnakom. Otec rodiny vzal jabko a rozkrájal ho na toľko kúskov, koľko bolo prítomných. Potom gazda hodil do kútov orechy so slovami "moje milé štyri kúty, nemám vás čím obdariti, len týmito oriešky". Orechy sa mohli pozbierať až po sviatkoch. Podávala sa šošovicová, fazuľová alebo kapustová polievka, makové pupáčky a koláče. Počas večere sa gazdiná nesmela pohnúť od stola, ináč by jej kvočky nesedeli. Kto počas večere otvoril červivý orech, mal byť cez rok chorý. Ak niekto pri rozkrajovaní jablka presekol jadierko, voľakto z rodiny mal umrieť. Hovorilo sa aj o tom, že na koho knôt horiacej sviečky ukazuje, ten do roka umrie. Po večeri sa chodilo spievať pod okná, deti dostávali orechy, koláče alebo jablká.

Na Štedrý deň chodili po gazdovstvách i pastieri "kravári", "sviňári" i "husári" a v každom dome predniesli vinš. Pod pazuchou mali zväzok prútov, z ktorých si gazdiná jeden vytiahla. Najprv ním pošibala pastiera, potom niekoho z domácich, ktorí pri tom vyskakovali, aby vraj aj dobytok tak skákal od bujnosti. Pastierom do večera dávali chlieb, koláč a do fľaše víno alebo pálené. Oblátky piekli aj pre dobytok, ale dávali do nich aj petržlenovú vňať.

Na Božie narodenie mal sedieť každý doma - okrem kostola sa nikam nechodilo. Nesmelo sa ani pracovať, riad umývať ani smeti vynášať. Smeti sa zmetali pod stôl, pod slamu. Zvyšky jedál sa pozbierali do škatuľky a po sviatkoch sa vysypali vtáčikom. Na Štefana už bolo veselšie. Rodiny sa navzájom navštevovali, chodili si vinšovať a večer bola všade štefanská zábava. Posledný deň roka prebiehal bez zvláštnych zvykov a obradov. Na Nový rok sa však mal každý správať tak, ako by to po celý rok chcel. Každý sa mal vystríhať hnevu, plaču, lenivosti, mal si dať pozor, aby nič nepoškodil, nerozbil. V tento deň sa nemala jesť hydina - tá odhrabe šťastie, ani vajce, aby majetok neodbehol, ale bravčové mäso, lebo sviňa prihrnie šťastie, a šošovica, aby bolo v dome dosť peňazí.

Autor: Podľa etnografky Heleny Gudmonovej pripravil Saša Borik