Ak by sme mali vianočné sviatky hodnotiť podľa starých bratislavských povestí, zdali by sa nám poriadne stresujúce. Prešpuráci mali radi vzrušenie asi aj v čase pokoja a lásky, pretože vo svojej fantázii živili príbehy s prvkami dobového hororu. V čase od sv. Lucie do Troch kráľov sa to v Bratislave hemžilo kadejakými príšerami. Najuznávanejším z plejády mátoh vyčlenili dóm, františkánsky kostol a starý mátožný dom, ktorý kedysi stál na rohu Hlavného námestia. Jednu príšeru umiestnili dokonca priamo na Hrad. Radnicu obsadili duchom zákerného radného pána, ktorý sa previnil krivou prísahou voči chudobnej vdove, a popraveným Mikulášom Drabeciom, ktorý sa prechádzal po jej chodbách s vlastnou hlavou pod pazuchou. Nekomunikatívna príšera údajne šmarila hlavu do každého, kto sa jej pokúsil prihovoriť. Neďaleko od radnice sa zas každú vianočnú polnoc so škripotom otáčal kamenný rytier Roland. A ako to vyzeralo v okolí mesta? Správa z 13. decembra 1832 hovorí, že dvaja lesníci sa vybrali na obchôdzku z Kamzíka smerom na Železnú studničku. Za súmraku začali zrazu všade navôkol praskať haluze, bolo počuť dupot konských kopýt, hurhaj, hlasy a štekot početnej psej svorky. Všetko nasvedčovalo tomu, že kúsok od nich poľuje veselá spoločnosť. Nič však nebolo vidieť. Psy lesníkov sa bojazlivo schúlili k nohám svojich pánov a upokojili sa, až keď lomoz prestal. Ten zmizol tak náhle, ako sa objavil. Užasnutí lesníci informovali o svojom zážitku mestskú radu, ktorá však nikdy nepodala k prípadu uspokojivé vysvetlenie. Oveľa nepríjemnejší zážitok mal o štyridsať rokov neskôr čižmár J. G. z Bratislavy, ktorý predával svoje výrobky na trhu v Hainburgu. Podvečer poslal svoj tovar dopredu do Bratislavy a ešte sa zabavil s priateľmi pri poháriku. Bolo už neskoro, keď sa vybral domov sám proti zlopovestnej noci svätej Lucie. Kúsok za Hainburgom sa prekvapený strhol. So svišťaním práve nad ním prelietal roj bosoriek. Vedúca kolóny mala najlepší stroj - železné vidly, radové členky leteli na klasických metlách. Čižmár prekvapene vykríkol, lebo v bosorkách spoznal svoje spoluobčianky z Bratislavy. Jedna z nich bola dokonca mimoriadne vážená dáma. Prezradené ježibaby otočili svoje mašiny a vrhli sa na nepohodlného svedka. Neskôr ho našli poriadne dobitého na zemi náhodní chodci. Keď sa muž zo zranení vystrábil, zaumienil si, že nečistým silám všetko aj s úrokmi vráti. Plán mal jednoduchý. Príde na vianočnú omšu a tam pred zrakmi celého mesta bosorky odhalí. Rituálnym spôsobom si zhotovil stoličku a vzal si ju do kostola. Omša práve bežala na plné obrátky, keď sa J. G. rozhodol ukázať prstom na spomenutú dámu. V tom momente však pod ním jeho talizman zaprašťal a čižmár sa ocitol s dvoma zlomenými rebrami na zemi. Bola to výstraha bratislavských bosoriek z konca minulého storočia. A na záver jedno upozornenie pre tých, ktorí by sa chceli túlať vianočnou nocou bratislavskými lesmi. Medzi Železnou studničkou a Kamzíkom sa údajne potuluje zvláštna líška. Je prítulná, ale pozor - má ľudskú hlavu!
Autor: Branislav Chovan
