Stiahnutie novely zákona o NBS z rokovania decembrovej schôdze parlamentu je dobrou správou. Jej prijatie by znamenalo obmedzenie samostatnosti NBS a priamo by ohrozilo stabilitu slovenskej koruny. Rokovanie o novele sa presunulo na február budúceho roku. Tento odklad vytvára priestor na jej úpravy, ich obsah však bude závisieť hlavne od výsledku rokovaní v rámci súčasnej koalície.
Hlavným impulzom na návrh tejto novely boli problémy s priebežným refinancovaním deficitu štátneho rozpočtu, s ktorými ministerstvo financií zápasilo od polovice tohto roku. Výnos štátnych pokladničných poukážok, cez ktoré sa refinancuje priebežný deficit, sa postupne vyšplhal až na 30% p.a. Po "dohovore" ministra financií Kozlíka sa znížila úroveň výnosov na 25 - 26% p.a. Hlavnú zásluhu na tomto poklese má skutočnosť, že Slovenská sporiteľňa ako bankový dom s dominantne najväčším objemom vkladov obyvateľstva sa výraznejšie začala angažovať na refinancovaní štátneho dlhu pri obmedzení svojich aktivít na medzibankovom trhu. Súčasná 25% úroveň úrokov je však z dlhodobého hľadiska pre štát stále neprijateľná. V navrhovanej novele zákona NBS je preto okrem doplnenia Bankovej rady NBS o piatich členov navrhnutých vládou aj zvýšený podiel NBS na refinancovaní štátneho dlhu z 5% na 10% objemu minuloročných príjmov štátneho rozpočtu.
Pravdepodobnou hlavnou príčinou stiahnutia novely z decembrového zasadania parlamentu bol zásadový postoj SNS odmietajúcej podporiť túto novelu. Predseda poslaneckého klubu HZDS však stále nevylučuje možnosť , že "hlbšie analýzy" prinesú zhodu. Iba ťažko odhadnúť obsah koaličných rozhovorov o tejto novele, ešte ťažšie je odhadnúť, čo mal poslanec Cabaj na mysli pod pojmom "hlbšie analýzy". Otázkou takisto zostáva, nakoľko SNS myslí vážne svoje doteraz uvádzané argumenty. Tieto sa zatiaľ zhodujú s oficiálnymi vyjadreniami predstaviteľov NBS, zmena postoja SNS by však rozhodne nebola šokujúcim prekvapením.
Zmena postoja na poste ministra financií zatiaľ nevytvára príliš silný predpoklad na zlepšenie občas haprujúcej komunikácie medzi NBS a ministerstvom. Ešte ako predseda Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu označil Miroslav Maxon správu NBS k návrhu štátneho rozpočtu na rok 1998 za "najkatastrofálnejšiu vec, ktorú centrálna banka zo svojich rúk vypustila". Výhrady NBS voči navrhovanému rozpočtu sa pritom týkali hlavne metodiky vykazovania fiškálneho schodku rozpočtu, na čom sa názor NBS zhoduje okrem iných i s názorom MMF ( vláda sa pri zostavovaní budúcoročného rozpočtu odvolávala práve na metodiku Medzinárodného menového fondu). Druhou hlavnou výhradou NBS bolo zafixovanie úroku centrálnou bankou nakupovaných štátnych pokladničných poukážok na 12%, čo je okrem základných trhových princípov podľa názoru NBS i v rozpore s Ústavou SR.
Autor: Juraj Kováčik, P67 value, spol. s r.o., Bratislava
