Na viacerých miestach Bratislavy na Štedrý deň panovala štedrosť aj pre osamelých a opustených. Len nesmelo sa približovali prví tuláci a bezdomovci k dodávke, ktorú okolo druhej pred Hlavnú stanicu pristavila Bratislavská katolícka charita. Krúžili obďaleč a zjavne sa im nezahovárala predstava, že by mali byť obeťou kamier. Ani do reči im nebolo. Kým sa prvý osmelil, Katarína Rašlová, ktorá na rozdeľovanie tristo porcií kapustovej polievky, salónok a iných drobností dozerala, nám dala radu: "Choďte sa pozrieť do jedálne u uršulínok. Títo ľudia tu sa už celkom opustili. Tam však máme pozvaných deväťdesiat osamelých a opustených ľudí. Nie tulákov, jednoducho ľudí, ktorí nevedia ani na Vianoce prekonať svoju samotu." Jedáleň potvrdzovala jej slová - za stolmi upravení ľudia - aj tu však akoby vo vzduchu visel pocit studu. Pozvaní hľadia mlčky pred seba do tanierov, pohľad im nezablúdi ani k darčekom, ktoré sú pripravené v igelitových vreckách. Len príchod prezidentovej manželky Emílie Kováčovej, ktorá prevzala nad touto včasnou večerou záštitu, ich preberie zo strnulosti. Prvá dáma v krátkom príhovore zdôrazňuje vianočné sviatky ako nádej znovu si formulovať postoj k životným hodnotám, príležitosť presiahnuť dary materiálneho sveta a uvedomiť si, že veci majú ľuďom slúžiť, a nie im panovať. Kúsok ďalej od uršulínok, krížom cez námestie, o pol druhej slúžil páter Csontos omšu v kaplnke Primaciálneho paláca, zasvätenej svätej Alžbete. O hodinu sa už v civilnom oblečení modlí pred skupinou, podobnou tej u uršulínok. Túto večeru podáva manželka bratislavského primátora Mária Kresánková a asistuje jej klub poslankýň mestského zastupiteľstva. "Ešteže mám dospelé dcéry," hovorí pani Kresánková. "Jednoducho zvládnuť aj toto pohostenie, aj doma prípravu večere by nešlo. Ale stojí to za to. Za tých sedem rokov, čo večeru podávame, sa niektorí z našich hostí zblížili, takže už to začína mať trošku rodinnú atmosféru." V začiatkoch, keď vytvárala tradíciu vianočných večerí pre osamelých, svojich hostí sama spolu s dcérami obsluhovala, teraz však náročnejšia organizácia vyžaduje i služby špecializovanej firmy, ktorá patrí k sponzorom akcie, podobne ako trhovníci z neďalekého Hlavného námestia.

Večeru a drobné darčeky pre bezdomovcov na Štedrý deň ponúkla aj organizácia Domov pre každého, ktorá sa stará o ľudí bez prístrešia.

Už v utorok, v predvečer Štedrého dňa, sa však bezdomovci a opustení ľudia mohli zadarmo najesť v bufete na zrušenej stanici Bratislava-Filiálka. Od rána tu vo veľkých hrncoch voňali vyprážané rezne a zemiakový šalát. Majitelia pohostinstva, manželia Dana a Jaroslav Bangovci, sa točili okolo šesťdesiatky hostí, ktorí sa tu počas dňa vystriedali. "Starým známym" podľa želania naliali aj pivo či poldeci. Na večeru sa chudobným poskladali solventnejší štamgasti, ktorí pracujú v okolitých podnikoch. "Jeden dal dvacku, iný až dve stovky, ďalší priniesli napríklad masť alebo aj žuvačky," vymenovala šéfka sponzorov večere. Prispeli aj policajti, sídliaci neďaleko na bývalej "Februárke", kedysi neblaho známeho veliteľstva Štátnej bezpečnosti. V "unimobunke" s pôdorysom sotva 40 metrov štvorcových, presnejšie v jej časti, z recesie nazývanej Modrý salónik, sa už počas dopoludnia tiesnili všelijakí návštevníci. Žena s čerstvými podliatinami okolo očí, bradatý chlap, nadávajúci na "našich červených pánov", dvaja "znalci" cien recyklovateľných druhotných surovín a ďalší. Podľa vedúcej do "bufetu pre chudobných" obvykle mieria klienti blízkej zberne starého papiera, ale štvrtina zo štamgastov vraj má za sebou aj vysokú školu. "Aha, práve prišiel pán profesor z 'hnojáriny' (vysoká škola poľnohospodárska)," dokladá krčmárka svoje tvrdenie. Starší muž v zelenej bunde potvrdzuje, ale radšej svoje meno tají. Vyštudoval vraj strojárinu na ČVUT v Prahe so špecializáciou na poľnohospodárske stroje a neskôr jeho kolegom bol aj terajší kandidát Strany demokratickej ľavice na prezidenta, akademik Juraj Hraško. "On si kandiduje na prezidenta, ja som bezdomovec. To je dnes svet," hovorí o životných zvratoch.