Slovenská republika, ktorá vznikla 1. 1. 1969, získala osamostatnením 1. 1. 1993 veľkú rozvojovú možnosť. Je oveľa dôležitejšie hľadať odpoveď na otázku, ako sa táto možnosť využila a ako prebieha proces budovania suverénnej štátnosti, než na otázku, kto a prečo chcel a mohol rozdeliť federáciu, hoci aj na tú druhú otázku mám vyhranený názor.

SR podľa mňa počas piatich rokov dokázala svoju životaschopnosť. Nemožno však nevidieť, že od novembra roku 1994 sa rozvojová možnosť premrháva. Slovenská spoločnosť sa dnes nachádza v rastúcej politickej, hospodárskej, sociálnej a morálnej kríze. Došlo ku krajne nespravodlivej majetkovej a sociálnej diferenciácii. Cena práce je na Slovensku najnižšia v strednej Európe. Nedochádza k potrebnej prestavbe štruktúry ekonomiky a jej modernizácii. Napriek tomu, že na konci roku 1992 sa nevyhnutnosť osamostatnenia SR zdôvodňovala najmä tým, že Slovensko sa má integrovať do Európy ako suverénny štát a nie ako región, SR nebola zaradená do prvej vlny rozširovania NATO, ani prizvaná k priamym a intenzívnym rozhovorom o vstupe do EÚ.

Hlavnými vinníkmi tohto stavu sú tí, ktorí umožnili rozsiahle rozkrádanie nášho spoločného majetku, vyprodukovali neúčinný právny poriadok, umožnili také rozšírenie organizovaného zločinu, ktoré ohrozuje základy štátu... To sú výsledky spôsobu vládnutia, ktorý SDĽ sústavne a nekompromisne kritizovala v záujme budovania právneho štátu, sociálno-trhového hospodárstva a sociálne spravodlivej spoločnosti.

Zásadne odmietam ako pochybnú čoraz častejšie sa opakujúcu argumentáciu, podľa ktorej fakt, že SR je mladým štátom, má ospravedlňovať neznalosť, voluntarizmus a nedemokratické praktiky pri budovaní štátu a pri spravovaní krajiny a zaobchádzaní s jej občanmi. Práve naopak, so cťou zvládnuť budovanie samostatnej slovenskej štátnosti znamená zvýšiť dôraz na odbornosť a demokratizmus a nie tolerovať nekompetentnosť, aroganciu a autoritárske, silové spôsoby vládnutia. Budovanie štátu sa týka všetkých občanov. Preto sú občania oprávnení požadovať a presadzovať, aby sa pri riešení problémov, ktoré doliehajú na SR a jej občanov, zohľadňovali stanoviská nezávislých odborných kruhov a prihliadalo sa aj na názory opozície. Veď štát sa nebuduje iba pre súčasnú vládnucu garnitúru a na mieru jej momentálnych hospodárskych záujmov, najmä koristníckych privatizačných, ktoré dnes rozhodujúcim spôsobom formujú vládnu politiku a jej zachádzanie so štátom.