JÁN ĽUPTÁK, predseda ZRS: "Prečo zasa útočíte na robotníkov? Prečo narážate, prečo narážate na mňa, že som Hlúpy Jano, prečo sa nespýtate Čarnogurského, keď aj on je Jano? Nemáme za čo kupovať knihy, teda nie ja, ale robotníci, tak ako máme čítať? Aj mi hovorili v Sabinove, že čo to vysielajú v rádiu, že chudák ide predať kravu na trh, čo to vysielajú, keď ľudia ani kravu nemajú? Len o pánoch sa všade píše, aké majetky majú, na akých zámkoch žijú, ale obyčajný človek príde len k pol kráľovstvu a k nejakej neveste. Len to mi utkvelo v pamäti, tak to však nebude, tak sa tu prisámbohu privatizuvať nebude. To mi utkvelo v pamäti."

ALEXANDER REZEŠ, bývalý minister: "Soľ nad zlato. Bohatým ber, chudobným rozdávaj!"

MICHAL KOVÁČ, prezident SR: "Často spomínam aj so svojimi rodákmi, že v našich slovenských rozprávkach unášali princezné. Vždy to boli krásne dievčatá a vždy ich niekto vyslobodil. Nikdy som nečítal, že by uniesli nejakého slovenského mládenca, ktorý by sa nemohol vrátiť do svojho kráľovstva. A už vôbec som nečítal, žeby uniesli niekoho, kto predtým ako poriadny Slovák liter pálenky vypil. A ešte si spomínam, ako v Dobšinskom poriadny kováč aj žeravé centové podkovy koňovi pred vyhňou pribíjal."

HLÚPY JANO: "Viem, na čo narážate, všetko je však inak. S nijakým združením ma prosím nespájajte, ja som sa za pecou v skutočnosti usilovne pripravoval na dráhu feudála. Pri Dobšinskom som zistil, že v rozprávkach ide v skutočnosti o ordinárne bazírovanie na mentalitu primitívneho organizmu."

MIKULÁŠ DZURINDA, hovorca SDK: "Už ako dieťaťu mi bolo jasné, že napokon nás všetkých okradnú. Súčasne som však pochopil aj to, že sedemhlavej privatizačnej obludy sa netreba báť. Veľa švárnych slovenských bohabojných junákov postínalo príšerám hlavy, hoc to boli aj chlapci útlejších postáv. Podstatné však bolo, že srdce nemali na ľavom, ale pravom mieste. Okrádať sa nedáme, svoje oprávnené požiadavky si nedáme, Dobšinského si nedáme, pospolitému ľudu právo naspäť dáme."

ANNA NAGYOVÁ, podnikateľka: "Veľmi jasne si spomínam, že v slovenských rozprávkach často vystupovali krásne Aničky. Kráska Blažena, a k tomu ešte prepytujem akási pre všetko, sa však v Dobšinskom nevyskytla ani raz."

BUGÁR BÉLA, predseda MKDH: "Ja som veľmi starostlivo čítal všetky diely, a to niekoľkokrát, vždy odtiaľ a potiaľ. Čestne môžem povedať, že v slovenských rozprávkach nijaký Maďar nikoho nezabil, ani len draka. To je jasný dôkaz, že na tomto území sme sa vždy správali v prvom rade ako kresťania."

IVAN LEXA, riaditeľ SIS: "Myslíte Angeliku? Čítal som. Vyšetríme, pripravíme, zaistíme, vybuchne to. Nič viac vám nepoviem, aj tak starý na mňa vybehne, že som sa rozkecal."