Tak teda bol raz jeden pohanský kráľ v jednom zámku a nemal nikoho pri sebe. Zaumienil si, že sa ide oženiť. I vybral sa a prišiel do dedinky, kde žena čosi bielila v kuchyni - a tá mala tri dievky. Povie jej:

"Ty, matka, či by si neznala dakde dáke dievča mne za ženu?"

"A ktože ste vy?" opýtala sa ona.

"Ja som kráľ," povie on.

Hneď zavolala na tie svoje tri dievky. Tie vybehli z izby:

"Čože chcete, matko naša?"

"Tu, deti moje, najjasnejší kráľ žiada si jednu z vás za ženu."

Kráľ pozerá na ne a povie najstaršej, že či pôjde zaň. Ona sa mu hneď prisľúbila, a on si ju posadil do hintova a odobrali sa. Matka sa len čudovala, že či tak skoro.

Šli a prišli na širokú lúku, a tam bola jedna studňa. Ona povie kráľovi:

"Dočkajže ma, idem sa vody napiť."

Išla. Príde k tej studni a pije tú vodu. Priletia tri holuby a prosia ju, aby sa im dala napiť tej vody, aj žeby ich ofŕkla tri razy, že jej budú na dobrej pomoci.

"Ba, čo by ste vy komu spomohli?" okríkla ich a šla, sadla si ku kráľovi do hintova.

Večer pozde prišli do zámku, iba čo stačili ľahnúť si a naspať sa. Ráno, keď povstávali, povie kráľ:

"No, žena moja, ja teraz idem na poľovanie. Kým ja prídem z toho poľovania, uvar mi túto hlavu z človeka; iba oči, uši, ústa a nos, to zjedz sama, kým prídem."

A tá oči, uši, ústa a nos vylúpila a hodila do pece a hlavu mu uvarila.

"Či si mi uvarila?"

"Uvarila."

"A sama či si zjedla?"

"Zjedla."

"Oči, uši, ústa, nos - kde ste?"

"Tu sme!" vyskočia tie von z pece. Ten nahneval sa veľmi, skočil a odťal jej hlavu a telo hodil do pivnice.

Čo mu bola navarila, zjedol, a ako sa najedol, šiel zas po tú druhú dievku, aby šla i tá, že jej sestre je tam veľmi dobre, že len aby jej bolo veselšie, prišiel po túto. I priam šla s ním.

Poznámka vyšetrovateľa: Druhá dievka pochodila rovnako, s pohanským kráľom vybabrala až tretia.