Na konci kalendárneho roka Slovenská informačná služba predkladá najvyšším ústavným činiteľom republiky tajnú správu o aktivitách neprajníkov Slovenska a ich domácich prisluhovačov. Na všeobecné prekvapenie včera TASR poskytla tento dokument všetkým redakciám. Ako zistil spravodajca agentúry ÚT KA, riaditeľ SIS Ivan L. na otázku svojho hovorcu, či má správu zaslať aj prezidentovi republiky, totiž predvčerom odpovedal: "Potom by ste ju mohli poslať rovno na okruh." Z rozsiahlej správy SME vybrali jej najdôležitejšie časti.
Ani tento rok nebolo ľahké odhaliť prítomnosť cudzorodých vplyvov v národno-štátnom prostredí. Masívnym nasadením informačno-technických prostriedkov sme zistili množstvo zaujímavých poznatkov (predovšetkým ten, že občania SR spolu hovoria a telefonujú tak, ako keby v živote nepočuli o rozpočte SIS), ale nie o organizovanom zoskupení zvonku riadených osôb. Napriek tomu však bola cudzia agentúra odhalená - stalo sa tak vďaka bdelosti a obetavosti nášho analytika, ktorý sa popri plnení náročných povinností vrátnika plne zapojil aj do práce na ťažiskových úlohách pracoviska. Bez ohľadu na hroziace zdravotné riziká tento muž obetovo raz za týždeň prelistoval vládny denník. Touto modernou spravodajskou technikou odselektoval plevy od zrna a ustálil osoby nežiaduceho vplyvu. Vychádzajúc zo zásady, že spravodajský protivník nasadzuje svojich najlepších ľudí predovšetkým na krytie vlastného pôsobenia, SIS dospela k nezvratnému záveru, že ústredným mužom cudzieho vplyvu na Slovensku je Augustín Marián H. Vďaka jeho početným vystúpeniam, v ktorých čoraz naliehavejšie hovorí o silách európskej dominácie, ekonomickej uzurpácie a novopohanskej importácie, sa každá zmienka o inonárodných neprajníkoch Slovenska stala smiešna a diskvalifikujúca. Aj osoby, ktoré sú inak náchylné pozitívne prijímať vedecký výklad dejín, že totiž za všetkým treba hľadať sprisahanie proti našej mladej štátnosti, nadobudli dojem, že ak túto teóriu zastáva pán H., zrejme s ňou niečo nebude v poriadku. Krytie, ktoré poskytuje neprajníkom agent Augustín M. H., je teda vysoko účinné. Podľa našich zistení s ním veľmi úzko spolupracuje agent Dušan S., ktorý denne cituje opozičných politikov, novinárov a zahraničnú tlač s pochybným odôvodnením, že v nich nachádza zjavné úkladné úmysly. Keďže ani čitateľom Slovenskej republiky nie sú také zjavné ako jemu, bazálna viera v úkladnosť zahraničia citeľne upadá.
V štátoprávnej oblasti pôsobia dvaja významní tajní spolupracovníci - Doc. JUDr. Ján C., CSc., a JUDr. Dušan M. Pod priehľadnou zámienkou, že bránia záujmy hnutia a štátu, sústavne sa dopúšťajú výrokov, pre ktoré sa spojenie "právny expert" stalo jednou z najvulgárnejších slovenských nadávok. SIS ustálila, že agenti Ján C. (krycie meno Superbenzín) a Dušan M. získali vo verejnom živote obrovskú moc, pretože jediná ich pochvala môže navždy zničiť dobrú povesť aj inak bezúhonného občana. Z toho istého dôvodu veľmi nebezpečne vzrástol vplyv aj agenta Ivana H. Mnohí predstavitelia umeleckej obce v poslednom čase čoraz častejšie podávajú umelecké výkony, lebo len to považujú za dostatočne účinnú ochranu pred tým, aby im minister udelil jednu zo svojich mnohých pôct.
SIS v poslednom čase preveruje hypotézu, že k agentúrnej sieti neprajníkov patrí aj istý Vladimír M., ktorý svojimi výrokmi denne dehonestuje funkciu premiéra, dôstojnosť výkonnej moci i vážnosť štátu. Keďže v jeho prípade nie je ešte potvrdené, či ide o vedomú spoluprácu, bez ďalších vyšetrení je definitívny záver mierne predčasný. V každom prípade Vladimír M. neprajníkom pomáha - len sa nevie, či o tom vie.
Riaditeľ tajnej služby pripojil k elaborátu osobnú poznámku: "Zodpovedne vyhlasujem, že správu síce predkladám, ale sa s ňou nestotožňujem." Podľa zdrojov blízkych Ivanovi L. si pri tom tichým hlasom mrmlal: "Čo by za tú miliardu odo mňa vlastne chceli!?"
