deň.

(Na magnetogónovej kazete s nápisom v azbuke najprv počuť nezrozumiteľný šepot, potom zvuk otváraných dverí, ktoré by bolo vhodné trochu premazať, blížiace sa rozvážne kroky pravdepodobne staršieho človeka, nasleduje zakopnutie, akási ruská nadávka, rýchle kroky, jeden výstrel do okna, zvuk rinčiaceho skla, pád ťažšieho telesa na zem a ženský výkrik. Potom je dlho ticho, počuť len akýsi šepot a nadávky prihorlivému členovi ochranky. Nasleduje rozhovor viacerých ľudí, ktorých si netrúfame identifikovať.)

Hrubý, hrdelný hlas: "Zdravstvujte, Boris Nikolajevič."

Pomalý, hlboký hlas, asi Boris Nikolajevič: "Zdravstvujte, Saša."

Hrubý, hrdelný hlas, asi Saša: "Aký som ja Saša, aký som ja Saša..."

Tenký hlas, asi diplomat alebo nejaký úradník: "Boris Nikolajevič, to nie je Saša. Saša bol Dubček, ale ten už nie je medzi živými..."

Pomalý, hlboký hlas, asi Boris Nikolajevič: "Naozaj? A čo sa mu stalo, holúbkovi, Sergej?"

Tenký hlas diplomata, asi Sergej: "Zahynul pri autonehode, neborák."

Pomalý, hlboký hlas, Boris Nikolajevič: "Škoda, dobrý to bol chlap. Trochu vzdorovitý, ako ja, ale dobrý chlap to bol. Tento tu nie je Saša?"

Hrubý, hrdelný hlas, asi nie Saša: "Aký som ja Saša, nemáte právo..."

Tichý spevavý ženský hlas, ktorý sa nám nepodarilo identifikovať: "Upokoj sa, miláčik, veď vieš, aký je Boris Nikolajevič. Nemôžeme si to teraz dovoliť."

Hrubý hrdelný hlas, asi nie Saša, podľa všetkého miláčik: "Aký som ja Saša, prečo ma uráža?"

Tenký hlas diplomata, Sergej: "To je Vladimír, Voloďa, neviete, čo sme vám hovorili o ňom, zo Slovenska, ten s tým referendom, ako sme sa dohodli..."

Pomalý hlboký hlas, Boris Nikolajevič: "Aha, už si spomínam. Nemali oni nejaké problémy so Srbmi? To by ma netešilo."

Sergej: "To bol Tudjman, Boris Nikolajevič, títo mali problémy s Čechmi."

Boris Nikolajevič: "S Čechmi? Havel, Golonka, Poborský... Poznám. No čo chce, dajako srdito sa na mňa pozerá, čo chce, nech to máme za sebou. Veď vieš, Sergej, že nám treba dohrať ešte tú partičku."

Hrubý hrdelný hlas, podľa všetkého Vladimír: "Zdravstvujte, Boris Nikolajevič. Viete, také máme problémy s deficitom..."

Pomalý, ale zrýchlený hlas Borisa Nikolajeviča: "Aký som ti ja Boris Nikolajevič, aký som ti ja Boris Nikolajevič, aký som ti..."(zaspí).

Sergej: "Dnes ho oslovujte Vaše blahorodie, Voloďa. Starý mal akýsi sen, treba mu tak hovoriť. Od rána sa zháňal po akýchsi rodinných cárskych pokladoch a albumoch s fotkami, museli sme do neho, veď viete čo, bez vodky ani na krok."

Pomalý, ale vzrušený hlas Borisa Nikolajeviča: "Vodka? Aká vodka? Kde je vodka? Doniesol si nejakú, Sašenka?"

Hrubý hrdelný hlas, podľa všetkého Vladimír: "Aký som ti..." (zmĺkne, zrejme mu niekto zapchal ústa, lebo počuť iba akési funenie).

Melodický ženský hlas: "Medzi darčekmi, Vaše blahorodie, aj slivovice sme priniesli..."

Boris Nikolajevič: "Tak si vypime, Saša či Voloďa, dobrý chlap vyzeráš. Nalej, Sergej."

Podľa všetkého Vladimír: "Ja nebudem, ja nepijem, Vaše blahorodie. Keby ste tak jablká..."

Boris Nikolajevič: "Ty nepiješ? A myslíš si, že ja pijem? Myslíš si, že ja pijem? Veď povedz, myslíš si, že ja pijem? Len povedz, neboj sa. Myslíš si, že ja pijem? Tak čo otravuješ? Sergej, ako si ho len mohol (plačlivo), všetci mi robíte naschvál. Kde je Taťjana, holúbok môj?" (odchádza)

Melodický ženský hlas, hystericky: "Božemôj, čo budeme robiť?" (zrejme to nebude Ona, poradkyňa pre všetko jej formátu by takto hystericky a bezradne určite nereagovala).

Koniec záznamu.