je iba 21 %, ale podiel týchto krajín na svetovom obchode až 40 %. Transformujúce sa krajiny predstavujú na svetovom obchode 4 %, krajiny CEFTA 2 % a Ruská federácia iba 1,5 %.

Kto sa chce presadiť na globálnom svetovom trhu, musí produkovať výrobky globálneho charakteru a musí využívať globálny marketing, povedal Magvaši. Preto výrobca musí mať ľudské, materiálové a finančné prostriedky na operovanie na globálnych trhoch. Aby sa lepšie využil potenciál slovenského priemyslu, treba nám kapitál, dôveryhodnosť, štýl a skúsenosť operovať v globálnom prostredí. WTO (Svetová obchodná organizácie) sa stáva koordinačným centrom globalizácie svetového obchodu. Preto slovenský štát musí vo WTO aktívnejšie pôsobiť. Keby sa ministerstvo hospodárstva (MH) intenzívne venovalo tomu, čo sa deje vo WTO a podľa toho zavčasu pripravovalo slovenskú legislatívu a pripravovalo semináre a preškolovalo ľudí, bola by to záslužná práca pre pozdvihnutie priemyslu. Namiesto toho MH nominuje úradníkov do dozorných rád v DMD Holding a ZŤS Martin.

Globalizácia obchodu podľa Magvašiho viac pomáha chudobným krajinám, lebo ona spôsobila, že roľník z ryžových plantáží sa dostane do modernej fabriky, jeho životná aj znalostná úroveň sa zvýšila. Naopak, pri bohatých krajinách je globalizácia obchodu zdrojom konfliktov (spôsobuje najmä nezamestnanosť). Globalizácia je najvýznamnejšia tendencia konca 20. storočia a začiatku 21. storočia a dovolím si povedať, že je to jedna z najväčších výziev pre slovenský priemysel, povedal Magvaši. Zvýšiť konkurencieschopnosť slovenského priemyslu nie je možné autarknou štátnou priemyslovou politikou, ale musíme hľadať perspektívy vstupu do globálnych sietí. Príkladom je Volksgwagen Bratislava, s.r.o., to už nie je nemecká spoločnosť, to je globálna spoločnosť operujúca na celom svete.

Magvaši zhodnotil z makroekonomického pohľadu slovenský priemysel, konštatoval, že podiel priemyslu na HDP predstavoval v roku 1996 26,3 %. Zamestnanosť v priemysle klesá, v súčasnosti je asi 520 tisíc. Cestou priemyslu sa realizuje 80 % slovenského vývozu. Najväčším vývozcom je chemický priemysel, nasleduje strojársky priemysel. Keď analyzujeme výrobu slovenského priemyslu podľa jej použitia zistíme, že priemysel produkuje predovšetkým výrobky pre medzispotrebu. Podiel výrobkov v kategórii investičných prostriedkov je pomerne malý. Rast cien priemyselných výrobkov je nižší ako miera inflácie, dodal Magvaši. Investície do priemyslu v minulom roku predstavovali 61 mld Sk, čo je iba asi štvrtina všetkých investícií u nás. Investície do priemyslu od roku 1991 klesajú, nie je to dobre a nepotvrdzuje to odôvodnenie niektorých národohospodárov, že pasívna obchodná bilancia Slovenska je zapríčinená reštrukturalizáciou priemyslu.

Konkurenčná schopnosť priemyslu podľa Magvašiho nespočíva iba v cene výrobkov, ale v spôsobilosti tvoriť a vyrábať rozmanité výrobky v krátkom čase. Mnohé krajiny s tranzitívnymi ekonomikami nie sú pripravené na produkciu sortimentu diferencovaných tovarov. Chýba im na to flexibilný výrobný systém a systém vyhodnocovania požiadaviek na takéto tovary. Konkurenčná výhodnosť našich výrobkov je zapríčinená cenou jednotky práce a to ešte dlho zostane. Ak v Rakúsku je cena práce 100 %, u nás je to iba 23 %, v Maďarsku 34 %.

Magvaši hovoril o predpokladoch hospodárenia VSŽ, kladne hodnotil, že VSŽ majú vybudovaný výborný materiálový výskum. Údržbárske kapacity v spoločnosti sú na vysokej úrovni. VSŽ Inžiniering je hlavným dodávateľom kontiliatia pre bulharské oceliarne, subdodávky sú z Vítkovíc, a.s. Ostrava. To je príklad správnej diverzifikácie podnikania VSŽ. Ako nesprávnu označil investície do športu najmä v zahraničí. Pozícia VSŽ na Slovensku sa preceňuje, vo svete totiž suchozemsky situované železiarne a oceliarne (bez blízkeho zdroja surovín) podľa Magvašiho nie sú. Zatiaľ profitujú z toho, že ruda sa dováža 1200 km z Krivého Rogu a jej doprava je lacná, ale dokedy? Vo svete suchozemské železiarne a oceliarne prešli na výrobu ocele z odpadu, pripomenul Magvaši. VSŽ mali investovať do spracovania automobilových vrakov, ich počet za 5 rokov sa na Slovensku veľmi zvýši. Aglomeračná kapacita v Krivom Rogu (ide o úprava rudy, aby sa vozilo menej hlušiny) sa snáď podarí dať dokopy v roku 2008, treba tam spustiť úplne nový projekt, to, čo sa tam postavilo je rozkradnuté. Treba na to veľa peňazí a VSŽ na to nemajú, dodal Magvaši.

Na margo tretej vlny privatizácie Magvaši povedal, že by bolo chybou, aby sa po voľbách uskutočnila nejaká "novembrová noc 1998". Na Slovensku by sa nemal robiť revanš. Podľa Magvašiho sa polovica privatizačných zmlúv podpísaných z FNM neplní. Tretia vlna privatizácie môže vyplynúť zo stavu plnenia zmluvných záväzkov, naznačil Magvaši.