zeným spôsobom zdvihne ich výkonnosť. Tam sa môže ukázať horná hranica talentu slovenských chlapcov. Nie je nižšia ako v iných krajinách. Rozhodujúce je, že v akých podmienkach sa talent rozvíja. Vytvára supeliga so 16 účastníkmi náročnosť, tlak a tým aj podmienky, aby naše talenty dosiahli svoj skutočný vrchol? Tak ako pre svoje talenty španielska, talianska, francúzska alebo iné najvyššie národné súťaže. Bude vôbec v budúcnosti taký stav? Nie, tak skoro nebude, ale nič nebráni, aby sme sa k nemu približovali. Nečakajme na dobu, keď vinou nevhodnej štruktúry súťaže, od ktorej sa odvíjajú ďalšie kvality, padne slovenský futbal na kvalitatívnu úroveň futbalovo rozvojových krajín zo všetkými sprievodnými javmi. Nešírim katastrofický scenár, len upozorňujem, že je najvyšší čas priznať si chybný krok a napraviť ho.
Druhou našou najvyššou súťažou je Slovenský pohár. Nepochopím, prečo žrebovanie 2. kola bolo ponechané na náhodu. Prečo nie sú ligové mužstvá nasadzované, tak ako to robia v predkolách a úvodných kolách európskych pohárov, ale aj iných športoch, ako je tenis, ktoré patria k špičke šou-biznisu. Zabránia znehodnoteniu turnaja, aby sa do jeho záveru zhodou okolností v žrebovaní nedostali hráči slabšej výkonnosti a dobrí hráči by v prvých kolách cestovali domov. Kto by mal o taký turnaj záujem ? Z voľného žrebovania SP pri troche zlomyseľnosti si viem predstaviť aj takéto dvojice: B. Bystrica - Trenčín, 1. FC - Trnava, Lokomotíva - Bardejov, Prievidza - Prešov, druholigisti taktiež medzi sebou. Komu by to pomohlo z nadhľadu na reprezentáciu slovenského futbalu? Na jednej strane vytvoríme Mars - Superligu, v ktorej dlhodobo hrajú dobrí proti slabší a ešte slabším. Na druhej strane pripustíme možnosť, aby sa dobrí medzi sebou predčasne nezmyselne vyradili. Je to v úvodzovkách slovenská zlomyseľnosť, neodbornosť, necitlivosť, nezáujem, alebo až taká odbornosť, ktorej my nerozumieme. Bez komentára.
Po 13. kole superligy stojí za povšimnutie účinkovanie, bodový zisk a tým aj tabuľkové postavenie dvoch ligových nováčikov. Keď zoberieme do úvahy fakt, že takmer v polovici súťaže nemôže ísť o náhodu, že sú to klasickí nováčikovia bez ligových skúseností, ktorí roky hrali nižšie súťaže, ktorí sa po postupe nevystužili výraznými posilami, tak je tento stav prinajmenšom nečakaný. Trenčín aj Ružomberok doteraz sú svojou hrou obohatením, kvalitatívnym prínosom ligy. Toto pozitívum je aj na hlboké zamyslenie o úrovni našej najvyššej súťaže. Akú kvality majú viacroční ligoví účastníci, keď excelujú nováčikovia? Aký veľký rozdiel je medzi superligou a II. ligou? Že by bola II. liga až taká kvalitná? Keď je až taký minimálny rozdiel v kvalite ako dokazuje vyššie uvedený fakt, tak niečo nie je niekde v poriadku. Hlavne v superlige. Počet účastníkov, zostupový a postupový kľúč nevystihuje momentálny stav. Nehovoriac o zbytočne vysokom počte menej kvalitných účastníkov, tak priepustnosť súťaží musí byť vyššia. Taká, aby sa kvalitné mužstvá z nižších súťaží oveľa ľahšie dostali vyššie a tí čo vyššie výkonnostne niekoľko rokov nepatria, a pri dvoch vypadávajúcich sa tam stále držia, nech sa zbytočne netrápia. Nielen seba, ale aj iných. Systém súťaží by mal kopírovať veľkú dynamiku pri presune finančného kapitálu a tým aj futbalovej kvality.
Autor: Milan Lešický (autor je trénerom futbalistov SR do 21
