Rovné tri mesiace riešilo vedenie Slovenského atletického zväzu a disciplinárna komisia kauzu "Atény", v ktorej si síce našla len dvoch obetných baránkov bývalého šéftrénera Miroslava Okáľa a trénera chodcov Juraja Benčíka, no čiastočne vyburcovala celú našu úzku špičku k hlasnému uvažovaniu i kritike pomerov a podmienok. Disciplinárna komisia po stredajšom zasadnutí už tvrdí, že "prípad" prakticky uzavrela (pravda, ak sa nikto neodvolá), v celom atletickom hnutí by mal však byť neustále otvorenou a poučnou záležitosťou. Ak prakticky unisono slovenská reprezentácia trénerov a atlétov v Aténach zdvihla svoj nespokojný hlas, nemožno sa uspokojiť len s represiou, ale riešiť situáciu s nadhľadom, aby k nej už nikdy nedochádzalo.

Tri mesiace podmienečného zákazu výkonu funkcie v orgánoch a komisiách SAZ pre M. Okáľa a pokarhanie pre J. Benčíka za údajné uvádzanie nepresných údajov, poškodenie práce členov výkonného výboru a samotného predsedu SAZ sa javia vskutku symbolicky, vzhľadom na ich skloňovanú vinu. Disciplinárna komisia celú kauzu uzavrela až na štvrtom svojom sedení. Pripomeňme si, že s Benčíkom a Okáľom sa zaoberala po tom, čo výkonný výbor 13.augusta neúprosne konštatoval, že obaja klamstvami a krivými obvineniami na MS v Aténach poškodili nielen prácu VV SAZ, ale aj celú slovenskú atletiku a jej vzťahy k sponzorom a rozhodol sa s okamžitou platnosťou rozviazať pracovný pomer s trénerom reprezentácie J. Benčíkom a nepredĺžiť pracovnú zmluvu M. Okáľovi. Okrem toho dal podnet aj na prešetrenie správania disciplinárnej komisii. Podľa výšky trestov však k takémuto "poškodeniu" asi došlo len nepatrne, no napriek tomu v odôvodnení disciplinárnej komisie tvrdé obvinenia s drobnými úpravami zostali.

S odstupom času nastáva aj revízia vyhlásení, vraj tréner Benčík nepovedal to, čo mal povedať a že novinári niečo aj nepresne uviedli. Disciplinárna komisia však neprejavila žiadnu snahu o konfrontáciu s ďalšími priamymi svedkami alebo o získanie magnetofónového záznamu z tlačovej besedy na MS v Aténach, čo pôsobí značne paradoxne. Nech už zostali po výroku disciplinárky ukrivdení i ľudia plní zadosťučinenia, slovenská atletika sa kauzou určite nepozdvihla. V ďalších mesiacoch sa musí vyznamenávať na inom poli, nie na trestnom, a práve tu vznikajú obavy, či je so súčasným vedením dostatočne vyspelá oživiť v domácich podmienkach kráľovnú športu vo väčšej šírke a vyššej intenzite.