Jozef Makúch, riaditeľ Inštitútu menových a finančných štúdií NBS, zhodnotil postavenie 29 slovenských bánk a pobočiek zahraničných bánk. Úhrnná bilančná suma slovenských bánk vztiahnutá k HDP sa udržuje na hodnote 1,2, kým v ČR je to 1,5 a v mnohých západoeurópskych krajinách táto hodnota prevyšuje 2. Suma úverov poskytnutá bankami dosiahla 341 mld Sk, to predstavuje 45 % ich celkovej bilančnej sumy.
Podiel zahraničného kapitálu na celkovom základnom imaní slovenských bánk sa zvýšil z 13 % v roku 1993 na súčasných 40 %. V piatich bankách pôsobiacich na Slovensku má zahraničný kapitál plnú účasť, v piatich majoritnú a v štyroch minoritnú účasť. Za významný rizikový faktor slovenského bankovníctva označil Makúch návratnosť úverov. Podiel stratových a klasifikovaných úverov je vysoký, Makúch to vysvetlil vzťahom: Z jednej koruny úveru, ktoré banky poskytli, sa im vráti v termíne splatnosti v priemere iba 73 halierov. Tu však nie je zahrnuté inkaso úrokov. Hodnota rentability aktív banky by mala byť vyššia ako 1 %. Vtedy koruna aktív prinesie za rok jeden halier zisku. Priemerná rentabilita aktív slovenských bánk je v súčasnosti nižšia ako 0,5 %, v roku 1993 a 1994 dosahovala 0,67 %, a vlani bola dokonca záporná, povedal Makúch. Nízka rentabilita aktív nepriťahuje do bankovníctva ďalší kapitál, ktorý je potrebný na úverovú expanziu, ale aj na krytie strát.
Ťažkosti so zdaňovaním
Vláda nedávno presadila zmenu daňového zákona, podľa ktorej sa začne zdaňovať výnos zo štátnych cenných papierov. Príslušný zákon sa stal účinný 5. novembra, ale daň z výnosu splatených štátnych cenných papierov nebola vyinkasovaná. Už dve emisie štátnych pokladničných poukážok (ŠPP), ktoré boli splatné po 5. novembri, NBS vyplatila investorom bez zrazenia dane z výnosu. Podľa NBS v priebehu "života" ŠPP tento cenný papier menil majiteľa, pričom ich nový majiteľ kupoval s alikvotným výnosom, ale bez uváženia dane a posledný majiteľ by vlastne zaplatil daň z výnosu aj za predošlých majiteľov. Inou príčinou ťažkostí pri zdaňovaní je predaj ŠPP americkou aukciou, pri ktorej jednotliví investori ich kupujú za rôzne úrokové sadzby, a stanovenie daňového základu je preto problematické. Podľa NBS tieto problémy malo vyriešiť ministerstvo financií, ktoré to však dosiaľ neurobilo.
Opatrenia Bankovej rady
Minulý týždeň Banková rada NBS (BR) schválila technicko-organizačné opatrenia na otvorenie trhu ŠPP pre širší okruh domácich a zahraničných investorov. Pri budúcich aukciách ŠPP budú ich môcť kupovať okrem bánk aj poisťovne a obchodníci s cennými papiermi. Sprístupniť ŠPP pre zahraničných investorov dávnejšie žiadala vláda, ale NBS mala z menového hľadiska voči tomuto opatreniu výhrady.
BR vyzvala banky na Slovensku, aby sa zhodli na jednom projekte bankovej elektronickej peňaženky, lebo iba štart projektu elektronickej peňaženky jednotného systému zaručí dôveru obyvateľstva voči tomuto novému platobnému nástroju. BR konštatovala, že banky na Slovensku majú rezervami nekryté straty, ktoré spolu predstavujú 18 % vlastného kapitálu bánk. Banková rada opäť upozornila vládu, že navrhovaná novela zákona o NBS zapríčiní zníženie nezávislého postavenia NBS, čo môže spôsobiť aj zhoršenie medzinárodného postavenie NBS, čo zasa môže negatívne ovplyvniť plnenie úloh NBS v zmysle zákona. BR NBS upozorňuje, že touto novelou sa NBS vzďaľuje cieľom, ktoré sleduje EÚ v oblasti menovej politiky.
Rekordná úroveň devízových rezerv
Devízové rezervy v bankách a devízové rezervy NBS dosiahli minulý týždeň rekordnú úroveň, takmer 7,6 mld USD. Podiel devízových rezerv NBS k celkovým devízovým rezervám predstavuje 46 %. Koncom roka 1996 tento podiel predstavoval 61 %, pri celkových devízových rezervách takmer 5,7 mld USD.
Riaditeľ odboru menovej politiky NBS Peter Ševčovic povedal, že v menovom programe NBS na rok 1998 rozhodne nebude devalvácia slovenskej koruny. Upozornil však na fluktuačné pásmo koruny plus mínus 7 percent, ktoré NBS v smere k znehodnoteniu koruny doteraz využila iba do úrovne 3 % od centrálnej parity.
