Po Martine sa pohyboval s vystretým chrbtom a impozantným zjavom, ktorý dotvárali sivé vlasy a brada. Kde-tu sa pristavil pri miestnom spevokole či divadle, aby sa pokochal či podelil o svoj názor.
Ľudia mu kývali na znak uznania. Dievčatá zaodeté v pestrofarebných krojoch mu chodili vinšovať zdravie na narodeniny či jubileá.
Jána Francisciho poznali ako elegantného a príjemného starca. Väčšina ho nepoznala v jeho mladosti, keď bol jednou z najvýznamnejších tvárí štúrovského hnutia i slovenskej kultúry.
„Titulovali ho pán osvietený. Bol žijúcou legendou,“ hovorí Daniela Kodajová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
Železnému kapitánovi od slovenského Stalingradu zlomil väzy list Čítajte Po smrti ho pochovali na Národnom cintoríne v Martine po boku najväčších osobností slovenských dejín.
Janko Francisci Rimavský
Francisci sa narodil v Hnúšti. Aj po odchode do Bratislavy sa do svojho rodiska rád vracal.
„Bol hrdý na svoj kraj a neustále ho navštevoval. Dal si priezvisko Rimavský ako poctu rieke, na ktorej pravom brehu sa narodil,“ vysvetľuje Martin Pliešovský z Mestského kultúrneho strediska v Hnúšti.
V meste nesie jeho meno ulica, námestie, dom kultúry aj škola. Na jeho počesť usporadúvajú Dni mesta Hnúšte.
Realizoval Štúrove nápady
Francisci sa v roku 1839 dostal do Prešporka, dnešnej Bratislavy, kde sa na evanjelickom lýceu stretol s Ľudovítom Štúrom. Stal sa stúpencom i realizátorom jeho myšlienok.
Svojou cieľavedomosťou sa vypracoval na čelo hnutia, spolu s Hurbanom, Hodžom a samotným Štúrom boli jeho najväčšími osobnosťami.
„Mal k nim vzťah ako ku starším kolegom a učiteľom. Napriek tomu veľa iniciatív išlo práve od neho. Napríklad prvá kniha v štúrovčine vyšla z jeho ruky. Založil aj združenie Jednota, ktoré zjednocovalo všetky študentské združenia,“ pokračuje Kodajová.
Štúr mnoho svojich nápadov načrtol, nemal však čas či podmienky ich zrealizovať. Urobil to Francisci. „Bol sivou eminenciou štúrovského hnutia. Vedel všetko vybaviť a orientoval sa v zákonoch.”
Oddaný a cieľavedomý
Francisci bol básnik, novinár, vojak, kapitán, politik, zberateľ ľudovej slovesnosti i jeden zo zakladateľov Matice slovenskej.
