"Keď som ako hráč v Trnave končil, on práve začínal. Po mojom neskoršom príchode na trénerský post do Spartaka som mal na starosti práve brankárov. Na Vlasta Opálka mám tie najkrajšie spomienky. Išlo o snaživého, kamarátskeho chalana, imponovala mi najmä jeho pracovitosť. Počas dlhého vyčkávania na náhradníckej lavičke neprestával veriť, že sa raz dostane na post jednotky. Vždy ho bola plná kabína, dokázal mužstvo vyhecovať a urobiť náladu. Svoje kvality však dokazoval aj pri tréningovej hre na malé brány, keď chcel vždy hrať v poli a strieľať góly. Viackrát nastúpil v útoku aj v prípravných zápasoch. Mal ešte jednu dobrú vlastnosť - nedokázal sa nahnevať. Keď nám organizátori poslali pozvánku na 1. ročník memoriálu na uctenie pamiatky Vlasta Opálka, ani chvíľu som nerozmýšľal. Hoci po záverečnom jesennom kole futbalovej superligy dostanú naši zverenci dovolenky, na trnavský halový turnaj radi pricestujeme."

Autor: lies