Pamätám si mnohých skrachovaných politikov, ústavných činiteľov, poslancov a vládnych úradníkov, ale ťažké je ich porovnávať so súčasnou vládnou garnitúrou či niektorými poslancami parlamentu. Ponechajme bokom arogantné správanie sa voči prezidentovi či opozícii a vyslovené výroky v parlamente, na Pasienkoch, alebo ignorantstvo štátnych úradníkov na Okresných úradoch či iných štátnych inštitúciách a verejnoprávnych médiách. Oveľa vážnejšie ako negatívny osobný vzťah k prezidentovi je nerešpektovanie rozhodnutí Ústavného súdu, ktorého kompetencie sú dané ústavou a táto bola poslancami parlamentu pošliapaná. Klasickým príkladom bolo pozbavenie mandátu poslanca Gauliedera. Poslanci EP pokladajú poslanecký mandát za nedotknuteľný a posvätný. Tak to hodnotí celý demokratický svet, len koaliční poslanci sa riadia akýmsi jednotným utajovaným straníckym svedomím. Kauza Gaulieder nie je len problémom SR, ale stala sa problémom Európy vo vzťahu k Slovensku. To bol aj hlavný dôvod odmietnutia stretnutia predsedov parlamentov asociovaných (pridružených) krajín v Bratislave s predsedom M. Gil-Roblesom a ďalšími predstaviteľmi EP. Akékoľvek iné zdôvodnenie je len trápna a vymyslená lož. Tí, ktorí nerešpektujú a spochybňujú rozhodnutie ÚS, sa riadia morálkou najväčšieho luhára sveta spred vyše polstoročia a jeho demagógiou, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Život potvrdil opak, že lož má krátke nohy a krátky čas trvania. Mýliť sa je ľudské a priznať si svoje chyby je čestné. Je však úbohosť a zbabelosť za svoje chyby obviňovať iných a bezhlavo presadzovať len svoje práva. Pre občana je nepochopiteľné, ak sa premiér o ÚS vyjadrí, že je chorým prvkom. Alebo predseda parlamentu spolu so 77 koaličnými poslancami hlasuje za protiústavné zbavenie poslanca mandátu a ani po rozhodnutí ÚS svoju chybu nenapraví. Zdrží sa len hlasovania, čím nepopierateľne spochybní rozhodnutie ÚS. Prečo potom keď obhajujú svoje pravdy a záujmy, ktoré nemôžu legalizovať a zabezpečiť parlamentnou väčšinou, čuduj sa svete sa dožadujú, aby rozhodol ÚS (o ktorého postavení pochybujú a jeho rozhodnutie nerešpektujú) v spore o dĺžku funkčného obdobia prezidenta. Prečo? Žiadny ústavný a verejný činiteľ nemôže a nesmie uprednostňovať osobné a rodinné záujmy pred celospoločenskými. Ak tak nekoná, musí sa skôr alebo neskôr s funkciou rozlúčiť.
Autor: Ing. JÁN HRUŠKA, Martin
