Už štvrtý ročník súťaže o najsilnejšieho muža Slovenska prebehol 8. novembra v preplnenom Dome kultúry v Púchove. Víťazom veľkolepej prehliadky siedmich silákov o titul kráľa v tejto vo svete obľúbenej súťaži sa stal 28-ročný, 188 cm vysoký a 132 kg vážiaci Alexander Narancsík, zástupca náčelníka Mestskej polície v Komárne. Po tomto triumfe sme ho vyhľadali v mieste jeho každodenného tréningu v Zlatnej na Ostrove. Tu v spoločnosti ďalších členov kulturistického oddielu Zlatnianske Torpédo v stiesnených podmienkach pod tribúnou miestneho futbalového štadióna deň čo deň trénuje najsilnejší Slovák. Okrem tohto čerstvého titulu je viacnásobným majstrom Slovenska v pretláčaní rukou, štvrtý na majstrovstvách Európy. Napriek týmto úspechom do dnešného dňa nenašiel pre svoj šport sponzora. Okrem mestského úradu, ktorý mu pomáha pri cestách na súťaže, si všetky ostatné náklady hradí z vlastného vrecka. A veru, nie je to maličkosť, veď len na obyčajný nedeľný obed na jedno posedenie zje pol druha kila mäsa. No ale poďme k podstate našej návštevy, k pretekom o najsilnejšieho muža Slovenska. Alexander Narancsík sa ochotne podelil o svoje dojmy. "Prvá disciplína bola premiérová, za dve minúty bolo treba roztrhnúť desať 550-stránkových telefónnych zoznamov. Viacerí z pretekárov túto úlohu nezvládli, ja som úlohu splnil za minútu a ujal som sa vedenia. Druhou disciplínou bolo prenášanie jabĺk, a to v 50-kilovej, 95-kilovej a 110-kilovej prepravke na vzdialenosť päť metrov. Nevydarila sa mi tak, ako som predpokladal a skončil som štvrtý. V tretej, asi najneobľúbenejšej, a pravdaže najťažšej disciplíne, zvanej krucifix, som skončil druhý. Mali sme čo najdlhšie udržať v rozpažených rukách 20-kilogramové pneumatiky. Štvrtá disciplína bola tiež nová, a to ohýbanie 16 milimetrov hrubej a 111 centimetrov dlhej železnej tyče. Zvíťazil ten, kto dostal dva jej konce najbližšie k sebe. Túto disciplínu organizátor odkukal asi z podobných pretekov v Nemecku, no žiaľ, nedokonale. V Nemecku totiž ohýbajú guľatú tyč, a nie hranatú. S tretím miestom, ktoré som získal, som bol spokojný. V piatej úlohe, v ktorej som skončil druhý, bolo treba udržať vo výške hrude 13 kusov dvojdielnych tehál. Tradičnou disciplínou súťaže silákov bolo ťahanie šesťtonového kamióna. Mali sme veľmi sťažené podmienky, tesne pred pretekmi husto pršalo a vozovka bola mokrá. Na dôvažok, ťahalo sa do kopca. Skončil som štvrtý, čo nepokladám za zlé umiestnenie. Pred poslednou disciplínou, ktorou bol zápas v bazéne, som bol na čele. Túžil som v nej zvíťaziť, bola by to veru hanba pre mňa, chlapca od Dunaja, že by ma niekto porazil vo vode. Nakoniec som potvrdil svoje ambície, vyhral som a stal som sa i celkovým víťazom. Sen stať sa najsilnejším mužom Slovenska sa mi splnil aj vďaka pochopeniu v rodine. Pred rokom som sa oženil, máme prekrásnu šesťmesačnú dcérku. Ak je po mne, iste z nej vyrastie minimálne najlepšia fitneska Slovenska."