Sociálna demokracia sa kedysi rozišla s komunistickou stranou pre odlišné chápanie demokracie, tá jej komunistická podoba dostala pomenovanie boľševizácia. V jej mene bolo možné zmeniť charakter na bezcharakter, parlamentnú demokraciu na teror väčšiny, od ktorého bol len krôčik k teroru silnejšieho. Na súčasnom Slovensku to nie je nič neobvyklé zbaviť poslanca Národnej rady mandátu hlasovaním. Aj privatizácia mala byť pôvodne prostriedkom na odpolitizovanie hospodárskeho života a len boľševik ju zmenil na rozdávanie majetku spriaznencom jednej politickej strany so zámerom posilniť jej moc. Boľševické chápanie demokracie síce pripúšťa existenciu opozície, ale nepriznáva jej pri správe veci verejných také postavenie, ktoré by jej zaručovalo kontrolovať všetky oblasti verejného života a podieľať sa na jeho správe. Kultúru bolševik chápe ako nástroj vládnej ideológie - raz socialistickej, inokedy trebárs národnej, i keď z jej podstaty vyplýva, že by predovšetkým mala relativizovať mocenský vplyv práve takýchto ideológií. Boľševik je presvedčený, že kto je pri moci, môže robiť hocičo, všetko si môže odobriť hlasovaním , prispôsobiť svojim potrebám zákon alebo ho vôbec nerešpektovať. Môže ignorovať názor pol milióna občanov, ktorí svojimi podpismi prejavili vôľu vyjadriť sa k spôsobu voľby hlavy štátu.
Autor: PAVOL STANO, Smokovec
