Kam kráča slovenský futbal v pretekoch s ostatnými, to dokumentujú výsledky reprezentačných a klubových mužstiev v súťažných zápasoch. Výsledky priateľských zápasov v medzinárodnej konfrontácii sú dôležité, ale len orientačné. Základom toho všetkého sú domáce súťaže, z ktorých je najdôležitejšia najvyššia súťaž ako špička ľadovca. Akým smerom a tempom kráča? Je množstvo ovplyvňujúcich faktorov, hodnotiacich a porovnávacích kritérií. Tak aspoň niektoré z nich.
Dobrý bič, ktorý by na konci dobre a dlho plieskal, sa dá upliesť len z kvalitného materiálu. Dá sa upliesť aj z "ničoho" - ale plieskať nebude. Keď si vedenia futbalových klubov urobia inventúru, koľkých hráčov v nedávnej minulosti predali a akú kvalitu namiesto nich kúpili, musia konštatovať, že jesenná ligová tabuľka je spravodlivým odrazom ich futbalového obchodu. Až na malé výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo. Keďže nepoznám ekonomické pozadie, tak sú nepochopiteľné predaje najlepších hráčov svojim najväčším konkurentom. To nepotvrdzuje proklamované ambície jednotlivých klubov pred začiatkom súťaže. Teraz na konci jesene je zbytočné hľadať vinníkov napríklad len v tréneroch. Aby vedeli upliesť plieskajúci bič z "ničoho," museli by mať na trénerských školeniach predmet "Kúzelníctvo a mágia". Ani to by nestačilo.
Vzhľadom na nesolventnosť, netrpezlivosť, nervozitu nie je dostatok času systematicky budovať mužstvá, vychovávať a postupne zapracovávať nových a nových hráčov. Nováčikovia sa v niektorých mužstvách už nemajú od koho čosi naučiť, a tým sa ich vývoj ešte viac spomaľuje. Tento stav prinieslo neuvážené rozšírenie ligy. Nie je dostatok kvalitných hráčov. Pre väčšinu priemerných a podpriemerných sa vytvorilo málo konkurenčné prostredie, ktoré nedáva podnet na to, aby hráči na sebe profesionálne pracovali. Vedie k ďalšiemu diktátu hráčov. Na trénerov aj funkcionárov. Táto veľká skupina hráčov si žije ako v raji. Z horeuvedeného sa dá odvodiť úroveň ligových zápasov, kde len zriedkavo vidieť skutočný mužný boj až na hranicu fyzického vyčerpania. To, čo futbalového diváka najviac pobaví, keď už čiastočne absentuje futbalová kvalita. Schopnosť preniesť množstvo tréningových hodín, zdôrazňujem množstvo, ktoré stoja kluby veľké peniaze, do 90 minút zápasu. Aj keď je to zdanlivo najľahšie, tak sa to podarilo v našej lige len máloktorému trénerovi aj napriek tomu, že tlak na výsledky je obrovský. Z taktického pohľadu k nám moderna ešte neprenikla. Dá sa to vysvetliť aj tým, že naši tréneri majú minimálny osobný kontakt so zahraničným moderným futbalom. Na ME 1996 boli len štyria naši pozorovatelia. To je tak na úrovni rozvojovej futbalovej krajiny. Koľko veľkých klubových zápasov v poslednom čase videli naši tréneri na vlastné oči? Koľkí poprední zahraniční prednášatelia im v poslednom období prednášali? Naši tréneri dostanú všetky novinky, ale fakt je ten, že človek uverí len tomu, čo osobne vidí. Jedine Trenčín vytiahol taktickú modernu, možno preto, že tréner Stanislav Griga pôsobil v zahraničí. Nebojí sa a má otvorenú hlavu. Trenčín bol úspešný. Ostatné kluby stále hrajú s liberom. To by nebol problém, ale podstatné je, že s akcentom na osobnú obranu, čo je nenáročná taktika na myslenie, keď už nepoviem, že primitívna. Taktika, čo bola naša prednosť, sa teraz stáva slabinou. Tento taktický variant na medzinárodnom poli (v dnešnej dobe ani s lepšími hráčmi, ako máme) nemôže priniesť výrazný úspech. Ale doma to tak necítime, lebo tak hrajú všetci. Všetci hrajú s liberom, ale len Tittel má kvalitné parametre na tento post. Keď som spomenul Tittela, tak som myslel všeobecne na hráčsku kvalitu. Na hráčske osobnosti. Koľko je u nás hráčov, ktorí dokážu divákov pozitívne zabaviť? Tak málo, že ich môžem vymenovať. Tí mladí, čo sa takými už stávali, stratili sa v zahraničí. Myslím na Slováka, Dema, Szilárda Németha, Petra Mráza. Všetko, čo som spomenul, má spoločného menovateľa. Je to etika v tom užšom aj v širšom zmysle. O tom v pokračovaní analýzy.
Autor: Milan Lešický (Autor je bývalým trénerom mužstva SR do 21
