šťastia. Veľká drevená soška vztýčeného palca medzi ukazovákom a prostredníkom dnes zdobí novučičkú kanceláriu kormidelníčky majstra v novučičkej hale liptovského majstra. N. Hejková si ju priniesla z posledného zájazdu SCP basketbal, a. s., Ružomberok (taký je kompletný nový názov klubu zvýrazňujúci nielen generálneho sponzora, ale aj progresívny spôsob riadenia). Hráčky majstra uplynulý pondelok prišli z brazílskeho Santosu domov, o dve hodiny už trénovali i obdivovali stavebné dielo, ktoré vzniklo takmer z ničoho. V Grécku, Taliansku, Španielsku by bola hala jednou zo stoviek. U nás je malým zázrakom. Už len v princípe zmýšľania ľudí, že do Európy sa nevstupuje iba, ba ani predovšetkým, vysokými príjmami športovcov, ale najmä budovaním trvalých hodnôt. Pravda, basketbalový Ružomberok do nej prenikol najskôr výsledkami, vzápätí celkovým prejavom, profesionalitou, postupným zisťovaním vysokého kreditu. Záujmom všade o všetko, čo by prospelo veci. Športovisko sa oficiálne volá Športová hala v Považských kasárňach, ale zrejme sa vžije tradičný názov "koniareň", lebo ju začali budovať na obvodových múroch skutočnej koniarne spred 70 rokov. S jej výstavbou začali v roku 1993, potom ju prerušili, lebo majster bol v tých rokoch "švorc". Pomohlo mesto, našli sa sponzori, v auguste 1995 sa práce vo vojenskom objekte spojovacej brigády s výdatnou pomocou práve vojakov pohli plnou parou vpred. Ing. Miloslav Lajčiak, generálny riaditeľ firmy Loss (Lajčiakova obchodná stavebná spoločnosť), tiež Ružomberčan, síce podotkol, že "už nikdy viac takú zložitú prácu", ale je na ňu právom hrdý. Hala, pohodlná pre tritisíc divákov (dvetisíc na sedenie, tisíc na státie), je polyfunkčná a môže slúžiť aj ako kino. Basketbal potrebuje svoju scénu, povedal nám nedávno športový riaditeľ Medzinárodnej basketbalovej federácie (FIBA) Ľubomír Kotleba. A "koniareň" je v prenesenom zmysle slova malebným parkúrom, kam sa chodí v obleku. Nehovoriac už o kanceláriách, klubových a spoločenských priestoroch. Primátor mesta Juraj Čech pri zmienke o preinvestovaných 60 miliónoch, s tým, že ešte nejaký "padne" pri skrášlení okolia, hovoril aj o závisti. Dokonca priamo o miestnej, o celoslovenskej niet pochýb. Čas Ružomberka na výslní v slovenskom ženskom basketbale sa raz prirodzene skončí. Nik nemôže byť majstrom trebárs tridsať rokov. Hlasy, že to už malo byť "predvčerom", vyslovované s "krvou v očiach" čoraz častejšie bez racionálnej snahy o vlastné napredovanie, našťastie odnáša vietor. Hejkovej "figa borová" zatiaľ účinkuje ako šťastná obrana. Včera začal Ružomberok ôsmy raz bojovať v najvyššej európskej súťaži. V novej hale, ktorá umožní rozšíriť basketbalové pôsobenie na mládež i mužské tímy. Iste aj s cieľom raz euroligu vyhrať. Úprimnú radosť Hejkovej a spol. z nového športoviska však jasne naznačili, že im nejde iba o to.

Autor: SME-pf