BRATISLAVA. Zoltán Demján mal práve 62 rokov. So špičkovým horolezectvom skončil v roku 1991, mal iba 45. V Tuolumme Meadows v USA sa vtedy kĺzal tridsať metrov po skalách. Považoval to za vážne varovanie.
„Do hôr sa má chodiť žiť, a nie umierať,“ povedal.
Táto zásada je dôvodom, prečo nerád hovorí o takom obdivovanom výkone, akým bol výstup na Mt. Everest bez použitia kyslíka.

Spolu s Jozefom Psotkom (zomrel ako 50-ročný) boli iba šestnástym a sedemnástym horolezcom, ktorým sa to podarilo. Ibaže o 21 rokov starší Jozef Psotka pri zostupe zahynul.
Spýtať sa Demjána, za akých okolností sa to stalo, je riziko okamžitého ochladnutia v rozhovore, ba až tlmenej averzie.
Hora sa zdolať nedá
Rovnako neznáša, ak niekto povie alebo napíše, že niekto horu zdolal či, nebodaj, pokoril.
Zoltán Demján
Narodil sa 20. apríla 1955 v Bratislave
Vyštudoval geológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Vystúpil na tri osemtisícovky: 1984 – Mount Everest (8848 m n.m, bez kyslíka), 1984 – Lhoce Šar (8383 m n. m), 1988 – Dhaulágirí (8167 m n. m), prvovýstup.
„Hory nemôžete zdolať. To by znamenalo víťazstvo nad nimi a to sa nedá. V horách sa možno iba s obrovskou pokorou pohybovať,“ rozhodne tvrdí Demján.
„Ak ste sa dobre pripravili, máte šťastie na počasie, vyhnete sa napríklad lavínam a hora sa rozhodla, že vás pustí, tak sa vám na kopec podarí vystúpiť. My sme vtedy na Everest vystúpili,“ zdupľoval svoj pohľad na horolezectvo.
Demján je Bratislavčan. Vyštudoval geológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského.
Na jeseň roku 1974 ho zobrali kamaráti prvýkrát na skalky do Plaveckého Podhradia. K horolezectvu ho pritiahli výstupy spolužiaka Jozefa Justa a horolezecké knihy otca. Lozil na devínskom brale a rôznych iných skalách v okolí hlavného mesta.
Everest však Demján určite rešpektuje. Pri zostupe v strašnom počasí dehydrovaný tiež takmer zomrel.
Nepoznali trasu, tak objavili novú
„Dostal som sa do nominácie na poslednú chvíľu,“ spomína horolezec.